Film, ktorý prebudil Putina?
Premiéra filmu „Čarodejník z Kremľa“ na filmovom festivale v Benátkach nielenže ohromila divákov, ale aj vyvolala nemalé pohoršenie na politickej scéne. Ruský prezident Vladimir Putin, hrdý na svoje mediálne mocenské zlato, tvrdí, že o filme, v ktorom sa jeho postava zjavuje v podaní britského herca Judea Law, nemá ani potuchy. Takže, aký to môže byť scenár? Ukazuje sa, že fiktívne dramatizácie nie sú len okrajovou záležitosťou, ale skutočne odrážajú realitu, ktorá je mu známa.
Podobnosť alebo paródia?
Jude Law, ktorý stvárňuje hlavnú úlohu, sám povedal, že dobre vedel, do čoho ide. Jeho úloha vo filme je podľa mnohých analýz odrazom autoritatívneho režimu, ktorý sa s ťažkosťami precháza od chaotickej demokracie 90. rokov k súčasnej víriacej autokracii, ktorá definuje Putina. Aký paradox, že do popredia sa dostáva práve film, ktorý by mal fungovať ako varovanie pre Západ. Kto sa ale naozaj snaží o varovanie, keď sa Putin tvári, že nič nevie?
Ľahostajnosť voči realite
Pohybujeme sa v svete, kde filmové plátno už dávno prekročilo hranice fikcie. Mnoho divákov sa pýta: existuje vôbec zodpovednosť umelcov za to, čo vytvárajú? Môže takýto príbeh ovplyvniť bublinu, v ktorej sa Putin a jeho kruh nachádzajú? Alebo je to len ďalšie spray do očí veľkolepých vízií, ktoré sa nedejú vo vašom susedstve a vystavujú na obdiv realitu, ktorá sa stáva fantáziou?
Pohľad cez objektív umenia
Režisér Olivier Assayas vystavil divákov premyslenému príbehu plnému manipulácií a intrig. Skutočne, na pozadí sa skrývajú silné motívy dvoch svetov, ktoré sa zdajú byť v neustálom súžení: na jednej strane predstava mocenského a vzdelaného Putina, na strane druhej fiktívneho politického poradcu Vadima Baranova, zloženého z odkazov na reálie posledných desaťročí ruskej politiky. Ako sa tieto protipóly snažia zjednotiť, paradoxne sa stávajú predlohou pre otázky o modernom autoritárstve.
Kde je hranica medzi realitou a fikciou?
Filmy, ktoré sa nazdávajú byť dokumentárne, môžu rýchlo znepokojovať pozorovateľov. Existuje obava, že ak sa Putin nikdy neuzná v ponuke umenia, môže sa začať správať tak, ako by osobne neexistoval v jeho lide. Naozaj by sa mal zamyslieť nad touto otázkou každý, kto sleduje, akú silu má fikcia v súčasnej dobe. Kedy sa hranice medzi reality a fiktívnym rozprávaním, aké nám ponúkajú filmy, stanú nejasnými a nakoniec zanalizujú aj samotný systém?
