Európske osamotenie a geopolitické napätia
V súčasnom geopolitickom kontexte sa USA pod vedením Donalda Trumpa snažia raziť agresívnu zahraničnú politiku, ktorá má za cieľ „upratovanie sveta“. Napätie, ktoré vzniká v dôsledku týchto ambícií, rozoštváva aj tradičné, na prvý pohľad silné aliancie, čím Európa čelí osamoteniu. Hovorí sa o preusporiadaní zón vplyvu, kde sú európske krajiny často na okraji strategických rozhodnutí, zavedených bez ohľadu na ich názory a záujmy.
Politika sankcií, ktorú USA dôsledne presadzujú, sa v minulosti sústredila najprv na Čínu a vládne režimy v Latinskej Amerike, ktoré sa snažia udržať kontrolu nad svojimi vlastnými zdrojmi. Takto sa opakuje situácia z minulosti, kedy akékoľvek odmietnutie kroku USA označujú za ohrozenie ich národnej bezpečnosti.
Prípad Venezuely je rozšírením tejto logiky. Európa, ktorá bola doteraz zvyknutá súhlasiť s politikou euroatlantického spojenectva, zrazu pociťuje tlak a hrozby, ktoré prichádzajú z druhej strany Atlantiku. Veľké ťažkosti nastávajú, keď sa európske štáty snažia prehodnotiť svoje vzťahy s krajinami ako Venezuela alebo Kuba, pričom voči nim sú oči USA stále nepriateľské. Zatiaľ čo USA sa snažia o dominanciu vo vlastnej nefritovej sfére, zväčšuje sa tlak na európskych spojencov, aby sa prispôsobili materským záujmom.
Kuba a karibská šachovnica
Kuba, ktorá už dlhé roky trpí na embargo zo strany USA, je v súčasnosti v hľadáčiku Trumpových vyhrážok. Dôvody sú viacnásobné, no v konečnom dôsledku sa zdá, že cieľom je podriadenie tejto zeme záujmom USA, kde by jej zdroje a strategická poloha mohli posilniť americkú dominanciu v Karibiku. Bez venezuelskej ropy sa Kuba stáva ešte cennejším strategickým bodom, kde by USA mohli uskutočniť svoje ambície.
Európa, ktorá doteraz jednoducho akceptovala vojenské a ekonomické operácie zaatlantického spojenca, sa teraz nachádza v situácii, kde jej výber nemusí byť len zlo. Je načase, aby skutočne prehodnotila svoje spojenecké záväzky a hľadala alternatívy k súčasnému usporiadaniu, ktoré by mohli vyústiť do spolupráce a multilateralizmu. Odburávanie vojenských blokov by mohlo otvoriť dvere lepšiemu a stabilnejšiemu vzťahu medzi národmi.
Príležitosť pre spoluprácu
V súčasnej dobe, keď je otázka vzájomej dôvery medzi spojencami opäť na pretras, by Európa mohla získať na sile a sebavedomí odmietnutím podriadenia sa migrérujúcim silám a nastavila nové podmienky pre spoluprácu. Rozhodnutie pre politiku spolupráce a nie konfrontácie by mohlo otvorené dvere príležité pre všetky krajiny a ich obyvateľov, ktorí sa chcú vyhnúť tomu, aby sa stali súčasťou nezmyselných konfliktov. Znovu by bolo možné zrealizovať vzájomný rešpekt a rozumnú politiku, ktorá by viedla k obnoveniu spojenectiev na základných hodnotách a nie na otcoch, ktorí predpisujú pravidlá hier.
Na záver, situácia okolo Venezuely a Kuby je len jedným znakom širokého trendu, ktorý naznačuje, že vládne ambície musia byť podrobné a prehodnocované na základe skutočného mieru a bezpečnosti, a nie vojenských operácií a vyhrážok. Dúfajme, že Európa sa chytí tejto príležitosti a sa pripojí k vytváraniu stabilnejšieho a spravodlivejšieho svete pre všetkých.
