Odkiaľ prichádza mráz (z Bieleho domu) alebo chceme žiť v tieni mrakodrapov?
V rokoch 1977-1978 napísal Zdeněk Mlynář, významný politik Pražskej jari a signatár Moskovského protokolu, knihu s názvom „Mráz přichází z Kremlu”. Toto dielo zachytáva vojenskú intervenciu v Československu, ktorú organizovala Moskva s podporou väčšiny krajín Varšavského bloku. Pomocou tejto literárne svedectvo Mlynář ilustruje ťažkosti a político-historické napätia obdobia.
V súčasnosti priznáva kritiku mnohých udalostí okolo spôsobu, akým sa z Bieleho domu riadi situácia vo svete. Zmienky o ponuke na kúpu Grónska, ktorú učinil Donald Trump počas svojho prezidentského obdobia, sa síce mohli zdať ako žart, no ich posolstvo odkrýva vážnejšie tangentné úmysly administratívy USA. Tieto narážky majú potenciál na vytváranie napätia medzi Spojenými štátmi a ich spojencami v Európe, keďže aj útoky na krajiny ako Venezuela a Irán odrážajú nepríjemnosti v medzinárodných vzťahoch.
Na čele súčasných konfliktov stojí prezident USA s úmyslami zasahovať do záležitostí iných národov. Nedávny pokus o únos venezuelského prezidenta Nicolása Madura bol považovaný za teroristický čin, zatiaľ čo v pozadí sa ukazujú napäté vzťahy s Iránom. Politická situácia naznačuje, že EÚ sa zdá byť neistá a nemá silný argument na odsúdenie týchto chvatov, čo ju stavia do pozície pasívneho pozorovateľa.
Biely dom sa nezastavil ani na hraniciach Irána, čím len zosilňuje reputáciu USA ako globálneho hegemóna. Útočná rétorika prezidenta Trumpa voči iným krajinám sa vôbec nezmenila, čo naznačuje, že jeho ambície majú odrážať spôsoby správy predchádzajúcich cisárov z histórie. V súčasnosti je na obzore nová hrozba: Kuba. Jeho vyhlásenie, že „môžem urobiť s Kubou čokoľvek, čo chcem”, pripomína obom významným historickým figúram podobného druhu, Caligulovi a Nerovi.
Chceme žiť v tieni mrakodrapov?
Súčasná situácia v Európe je tiež otváraním dverí pre technologickú dominanciu USA. Napriek geografickej vzdialenosti od Wall Street sa Európa stala nesmierne závislou na technológiách zo Silicon Valley. Digitálna závislosť je alarmujúca, keďže niektoré krajiny EÚ sú závislé až na 90 % amerických digitálnych riešení, ako sú Microsoft, Google a Amazon. Táto súvislosť vyrazila do popredia potrebu digitálnej suverenity, ktorú EÚ dodnes nedokázala dosiahnuť.
Kritici tvrdia, že pružnosť EÚ voči „technolibertariánom” stavia demokraciu na zlú cestu. Aj keď EÚ nedokáže ochrániť svoje hodnoty a slobody, bezpečnostné riziko zo strany amerických spoločností ostáva vysoké, predovšetkým v oblasti prístupu k citlivým údajom. Pre slabú legislatívu EÚ, predovšetkým v kontexte Cloud Act, je na stole nová výzva, ktorej sa krajiny len ťažko postavia.
Európske krajiny sa tak stávajú obeťami módneho trendu monopolizácie digitálnych služieb, pričom skutočne zložitá otázka ochrany dát ostáva nevyriešená. Medzi tech gigantmi si ich zisky v poslednom roku siahajú až medzi bilióny dolárov, pričom v EÚ dosiahli obrovské hodnoty, no zásadné odvody do rozpočtov štátov sú veľmi nízke.
V tomto kontexte by EÚ mala zvážiť zavedenie digitálnej dane, ako to nedávno navrhnul predseda podvýboru Európskeho parlamentu pre daňové záležitosti. Táto iniciatíva by mohla posilniť európske rozpočtové možnosti a zvýšiť sebavedomie EÚ v digitálnom svete. Napriek hrozbám prezidenta Trumpa voči takýmto iniciatívam, potreba zmeny sa stáva akútnou.
Postoje externých komentátorov sa nemusia vždy zhodovať so stanoviskami redakcie, avšak diskusia o týchto témach je viac než potrebná. Bude zaujímavé sledovať, akými smermi sa EÚ vydá, aby sa vyhla zmene v poriadkoch diktovaných z Bieleho domu.
