Trumpova výhra či strategická prehra?
Prezident USA Donald Trump sa nachádzal na vrchole napätia pár týždňov pred dohodou o dvojtýždňovom prímerí, ktoré mali urovnať konflikt na Blízkom východe. Tesne pred vyhlásením prímeria sa vyhrážal Iránu prevzatím kontroly a vyhlásil, že je pripravený na zničenie „civilizácie“. Iránska stratégia spočíva v zhromažďovaní síl a snahe odolať tlaku, kým sa Trump nezačne rozpadávať pod vlastným nátlakom.
Podľa analytikov, vrátane Karola Krpalu, americké a izraelské sily dokázali Iránu spôsobiť niekoľko taktických porážok, ale v zvládnutí hlbokého strategického víťazstva zlyhali. Iránsky režim preukázal odolnosť; jeho moc a vplyv v Hormuzskom prielive sa po začiatku americko-izraelskej vojenskej kampane zvýšil. Občania Iránu, ktorí naznačovali ochotu zvrhnúť teokratický režim, sa pod vonkajším nátlakom zjednotili pod národnou vlajkou.
Legitimizácia agresie zlyhala
Vnímanie vnútorných rozporov v Iráne sa mení s narastajúcou vonkajšou agresiou, pričom ich vyspelá kultúra a história ako dediča Perzskej ríše preukazuje silný národný pocit. Trump sa momentálne javí ako politik, ktorý na rozdiel od Alexandera Veľkého, ktorý porazil prvú staroperzskú ríšu, nedokázal legitimizovať svoje vojenské kroky, čo vedie k jeho neúspechu v Iránu. Väčšina americkej verejnosti od začiatku vojnu nepodporuje, čo je neutíchajúci signál situácie.
Časť európskych spojencov odsúdila americko-izraelské akcie voči Iránu, a niektorí politici čelili kritikám od svojich občanov a médií. V porovnaní s predchádzajúcimi vojnami Američanov podporujúcich intervencie, ako bol konflikt v Afganistane alebo Iraku, sú médiá dnes k Trumpovej vojenskej politike skeptické. Trumpov ostražitý a hrubý prístup v súčasnosti vyvoláva nielen obavy, ale aj zmätok.
Ľud verzus Donald Trump
V kritických dňoch, keď Trump začal plánovať bombardovanie kľúčovej infraštruktúry Iránu, iránske občania na znak protestu vytvorili živé reťaze. Takáto mobilizácia očividne znemožnila prezidentovi USA uskutočniť otvorené vyhrážky. Ak by sa útok uskutočnil, mohlo by to predstavovať vážnu hrozbu. Bez ohľadu na reakcie, Trumpov plán na bombardovanie Iránu čelil neodvratnému odporu a právnej kritike, pričom niektorí odborníci varovali pred možnosťou vojnových zločinov.
Trumpov neúspech v legitimizácii militaristických akcií má ďalekosiahle dôsledky. Nedávna vojna predstavuje tretiu vojenskú operáciu voči Iránu zo strany Izraela za posledných šesťnásť mesiacov a druhú zo strany USA za osem mesiacov. Ak sa Trump a jeho spojenci poučili zo svojich chýb, môžeme očakávať opätovný začiatok vojenských akcií proti Iránu, ktorý sa zjavne stáva súčasťou trvalého strategického plánu.
