Zlatá éra, ktorá takmer zabila slovenskú prírodu: Ako jeden muž zastavil drancovanie našich lesov
Bez lesov neudržíme život na Zemi. S týmto silným mottom začala pred 200 rokmi v našich končinách prvá ekologická revolúcia, ktorej počiatky sa spájajú s neznámym mužom z Čierneho Balogu menom Jozef Dekret s prídomkom Matejovie. Jeho príbeh je ukážkovým príkladom odhodlania a vizionárstva, ktoré prispelo k ochrane slovenských lesov v období, keď ich devastácia hrozila vymazaním celých ekosystémov.
V okolí Banskej Štiavnice sa v 19. storočí vytvoril dramatický obraz zničených lesov, ktorý bol následkom nadmernej ťažby dreva pre banskú činnosť. Litografia z tohto obdobia zachytáva kopce bez lesných porastov, ktoré pokrývali medziobdobia banskej ťažby. Mnoho našich predkov si uvedomovalo, že holoruby a masívne odlesňovanie vedú k erózii pôdy a úpadku biodiverzity, no okolnosti ich nútili akceptovať túto situáciu a zúčastňovať sa na nej. Kedykoľvek zmizli lesy, bol to krok k ešte väčšej degradácii krajiny.
Začiatkom 19. storočia sa vyčerpané lesy okolo banských miest stali prekážkou nielen pre prosperitu baníctva, ale aj pre spracovanie rúd do kovových surovín, čo viedlo k rastu nákladov na dopravu dreva z iných regiónov. Na záchranu tohto priemyslu, ktorému dominovali mestá ako Banská Štiavnica a Kremnica, bolo potrebné znova zalesniť poškodené plochy.
František Dušek, hlavný lesný inšpektor, v roku 1818 podčiarkol význam lesov pre baníctvo, keď skonštatoval, že „lesníctvo môže bez baníctva existovať, ale baníctvo sa bez lesa nezaobíde“. Jeho spojenie s Dekretom-Matejovie, ktorý sa v Banskej Bystrici stal lesmajstrom, bolo zásadné pre implementáciu inovatívneho prístupu umelého zalesňovania. V histórii lesníctva na Slovensku je Dekretov prístup takmer legendárny, pretože s jeho návrhmi sa začalo experimentovať a začal sa proces zalesňovania mnohých devastovaných ploch.
V roku 1826 sa napokon vydala „inštrukcia o povinnom zalesňovaní holín“, ktorá nariaďovala obnovu lesov, pričom jej dodržiavanie malo prísne kontrolovať aj banským podnikmi. Tento krok krátko po svojom vzniku narazil na ekonomické a praktické obmedzenia, no v priebehu rokov bol impulzom pre vybudovanie systématisovaných lesníckych praktík, ktoré sa ukázali ako efektívne pri obnovovaní lesov o rozlohe desiatok tisíc hektárov.
Úsilie Dekreta-Matejovie a jeho stúpencov v rámci prvého zalesňovacieho projektu prinieslo ovocie a umožnilo zlepšiť podmienky, ktoré boli nevyhnutné pre regeneráciu sirotiniek lesných porastov. Založené lesné škôlky a výsadba sadeníc z lokálne dostupných druhov stromov ako smrek a smrekovec dodali novým lesným plochám život a vitalitu.
Ako uviedol historik Jozef Urgela, devastácia lesov spôsobená baníckymi praktikami bola takmer nezvratná, avšak práca Dekreta-Matejovie, podpísanie významných inštrukcií spolu s podporou lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, bola dôležitým krokom k spätnému navráteniu zdravého životného prostredia a stabilizácii ekosystémov.
V súčasnej dobe, keď sa lesy stále potýkajú s modernými hrozbami, sa zamlčané úspechy a vynaložené úsilie Dekreta-Matejovie stávajú vzorom pre mnohé iniciatívy v oblasti ochrany prírody. Odkaz jeho činov ostáva aktualizovaný aj dvadsať rokov po jeho smrti; sadenice a obnovovanie ekosystémov čakajú na svoje nové príležitosti a obyvateľstvo Slovenska musí zaťať zuby, aby ich ochránilo pred opakovaním historických chýb.
Záznamy a pamiatky, ako busta Jozefa Dekreta-Matejovie v Banskej Bystrici a chránené areály, nazvané po ňom, by mali byť neustálym upozornením, že ochraňovanie lesov nie je len zodpovednosťou, ale aj prioritou budúcich generácií. Týmto spôsobom nesú oné hodnoty z minulosti, ktoré ovplyvnili ich prítomnosť a formujú ich budúcnosť.
