Veľký hadrónový urýchľovač: Modernizácia a lov na temnú hmotu
Vedci z laboratória CERN pri Ženeve oznámili, že najvýkonnejší urýchľovač častíc na svete, Veľký hadrónový urýchľovač (LHC), sa od pondelka 27. júna 2026 na štyri roky zatvára. Toto rozhodnutie bolo prijaté v rámci rozsiahlej modernizácie, ktorej cieľom je výrazne zvýšiť kapacitu kolízií a potenciál na objavovanie tajomstiev vesmíru, vrátane temnej hmoty.
Modernizovaný High Luminosity LHC
Počas plánovanej modernizácie sa LHC premení na High Luminosity LHC (HL-LHC), pričom opätovne začne fungovať v júni 2030 a bude prevádzkovaný približne desať rokov. Hlavným cieľom tejto modernizácie je zvýšiť počet kolízií za časovú jednotku desaťnásobne v porovnaní so súčasným stavom, čo znamená prelomový krok v oblasti fyziky častíc.
Náklady a technické zmeny
Náklady na modernizáciu sú odhadované na 1,5 miliardy dolárov, ktoré budú kryté z členských príspevkov a nefinančných príspevkov, medzi ktoré patria USA, Japonsko, Kanada a Čína. Tieto investície si vyžiadajú kompletnú výmenu komponentov na 1,2 kilometra z celkového 27-kilometrového tunela. Nové supravodivé magnety prinesú zlepšené zameranie zväzkov častíc, čo zvýši počet kolízií na 140 až 200 pri každom strete dvoch zväzkov v detektoroch.
Očakávané výstupy a umelá inteligencia
Vedúci projektu HL-LHC, Markus Zerlauth, uviedol: „Zvýšený počet kolízií nám umožní zhromaždiť až 100-krát viac dát.“ Takýto enormný nárast kolízií – niekoľkých miliárd za sekundu – spôsobí, že nebude možné uložiť všetky získané dáta naraz. Na to budú musieť vedci využívať umelej inteligencie na real-time filtrovanie najzaujímavejších výstupov. Po modernizácii CERN očakáva produkciu približne 380 miliónov Higgsových bozónov, čo predstavuje výrazný nárast oproti 55 miliónom od začiatku prevádzky LHC v roku 2008.
Nové horizonty v astrofyzike
Hlavnou ambíciou vedeckého tímu je vytvoriť a sledovať interakciu dvoch Higgsových bozónov súčasne. Predpokladá sa, že bežná hmota, ktorú poznáme, tvorí iba 5 % vesmíru, zatiaľ čo temná hmota a temná energia sa podieľajú zásadným spôsobom, ale zatiaľ ich nebolo možné priamo pozorovať. Rétorika odborníkov zdôrazňuje, že hľadanie nových častíc je kľúčovým krokom v pochopení vesmíru a jeho mechanizmov.
Význam Higgsovho bozónu
Objav Higgsovho bozónu v roku 2012 rozšíril naše poznatky o mechanizme, ktorým častice získavajú hmotnosť, a priniesol založenie Nobelovej ceny za fyziku Peterovi Higgsovi a Francoisovi Englertovi v roku 2013. S pripravovanou modernizáciou a jej cieľmi sa otvárajú nové možnosti pre hlboké porozumenie koncepciám, ktoré doteraz zostávali neobjasnené.
