Fico má vo faktoch pravdu, no riskuje bezpečnosť. Analytik rozobral jeho výroky o článku 5 NATO a zbrojársky rekord
Slová premiéra o článku 5 zmluvy o NATO vyvolali veľkú diskusiu u nás, ale aj v zahraničí. Bezpečnostný analytik Radovan Bránik v rozhovore pre ta3 zhodnotil, že predseda vlády má vo faktoch pravdu, jeho vyjadrenia však podľa neho idú proti záujmom strategického odstrašenia.
Podľa Bránika článok 5 NATO neznamená automaticky, že v prípade napadnutia jednej z krajín musí iná krajina vyslať vojakov. Počíta sa s rôznymi formami zapojenia a o každej z nich rozhoduje samostatne konkrétna členská krajina. V tomto ohľade má premiér vo faktoch pravdu.
Na druhej strane však upozornil, že ak hovoríme o niečom ako o strategickom odstrašení, takéto slová idú proti týmto záujmom, pretože vopred informujú potenciálnu hrozbu a potenciálneho útočníka o tom, akým spôsobom sa Slovenská republika zachová. To je podľa neho odvážne z dvoch dôvodov.
Jednak preto, lebo v budúcnosti, ak dôjde k podobným udalostiam, bude Slovensko pravdepodobne na strane žiadateľov o pomoc, a nie na strane tých, ktorí by ju mali poskytovať. Druhou rovinou je podľa analytika historicky najväčší rozpor medzi vyjadreniami vysokého ústavného činiteľa a realitou.
Ako uviedol, existujú dáta, že za jeden jediný rok Slovensko vyrobilo rekordne veľa a vyviezlo rekordne veľký počet zbraní za zhruba 2,5 miliardy eur. Zároveň premiér nespomenul, že v Lotyšsku máme 155 našich vojakov, ktorí sú určení vyslovene na hrozbu súvisiacu s Ruskom. Týchto vojakov tam vyslala vláda Roberta Fica.
Bránik sa preto domnieva, že premiér skôr komunikuje s domácou verejnosťou a so svojimi voličmi ako s realitou.
Prezident Peter Pellegrini na vyjadrenie reagoval slovami, že verí, že išlo o apel, aby členské krajiny nedráždili Rusko. Podľa Bránika si cení, že sa prezident vyslovil zmierlivo a pripúšťa takú interpretáciu, ktorá smerovala k apelu na druhú stranu. Zároveň však treba povedať, čo je alebo nie je dráždením Ruska.
O tom podľa analytika nerozhoduje ani Slovensko, ani iné členské štáty EÚ, ani NATO. Rozhoduje o tom Rusko, ktoré si samo definuje, čo považuje za provokáciu.
Ako pripomenul, Rusko jednoznačne a opakovane označilo za provokáciu aj zbrojársku výrobu na Slovensku. Ak by sme teda chceli neprovokovať Rusko, museli by sme celú túto iniciatívu zrušiť, prepustiť zamestnancov a všetky inovácie, ktoré v ostatných rokoch v tomto smere na Slovensku vznikli, nechať zaniknúť.
V konečnom dôsledku by to podľa neho znamenalo pristúpiť na požiadavku Ruska na vystúpenie Slovenska z NATO, keďže aj to Rusko označuje za vec, ktorou boli údajne porušené dohody z minulosti.
Bránik preto zdôraznil, že treba zvažovať, kto je a kto nie je tým, kto provokuje, a kto rozhoduje o tom, čo je provokácia. Pre našich partnerov v zahraničí to podľa neho nie je úplne ideálna komunikácia a cení si, že prezident sa snažil zjemniť tón a formu vyjadrenia premiéra.
Smerom k zahraničiu teda podľa analytika nie je tento signál dobrý, fakty však hovoria inak. Slovensko je naďalej pevným spojencom NATO a aj vo vyslaní vojakov, zbrojárskej výrobe či v podpore ďalších vecí vrátane spravodajských je plne zapojené.
