Špeciálna pedagogička: Školy potrebujú pomoc a podporu
Tragédia na základnej škole v Staškove opäť otvorila otázku bezpečnosti detí aj pedagógov. Špeciálna pedagogička a bývalá štátna tajomníčka rezortu školstva Svetlana Síthová v relácii ta3 Téma hovorí, že školy sa pri riešení rizikového správania dostávajú do slepej uličky, najmä vtedy, keď rodič nechce alebo nevie spolupracovať.
Bezpečie ako priorita
„Naše školy a naše deti v školách potrebujú pomoc a podporu. Potrebujeme cítiť bezpečie, a preto potrebujeme robiť ďalšie kroky. Prioritou je vytvárať bezpodmienečný pocit istoty a bezpečia. A hneď ako to spravíme, je nevyhnutné hovoriť o tom, čo v systéme nefunguje,” uviedla Síthová.
Dodala, že mnohí riaditelia zažívajú situácie, pri ktorých majú vnútorný strach, že sa stane niečo, kde môže byť ohrozený život a zdravie ich kolegov alebo detí.
Rizikové správanie a chýbajúce nástroje
V školách sú podľa Síthovej deti, ktoré majú ťažkosti v správaní. „Tieto deti ich nemajú preto, že by chceli, ale preto, že sú tam nejaké príčiny a že žijú v nejakých ťažkostiach,” vysvetlila.
Školy podľa nej majú riaditeľov, ktorí situáciu chcú riešiť, učiteľov, ktorí na to poukazujú, aj školské podporné tímy. „A potom narazíme na situáciu, keď rodič buď nechce, nemôže alebo sa bojí spolupracovať. V tej chvíli zostávame bez účinných nástrojov, ako samotnému dieťaťu a celému jeho okoliu pomôcť,” povedala.
Signály, ktoré si treba všímať
Podľa Síthovej existujú signály, ktoré si vieme všímať. „Dieťa začne byť výbušné, agresívne, začne sa správať inak. Alebo naopak zostane utiahnuté, hĺbavé, melancholické. Veľmi často ako prví tieto signály identifikujú práve pedagógovia v triedach,” uviedla.
Rodičia by podľa nej mali počúvať. „Rodičovi sa mnohokrát stane, že keď počuje niečo negatívne, ide do obrannej reakcie. Pritom v tej chvíli mohol zvážiť, či sa niečo nedeje aj doma,” dodala s tým, že existuje poradenský systém, ktorý vie podať pomocnú ruku.
Návrh: nezávislé odborné konzíliá
Slovenská únia špeciálnych a inkluzívnych pedagógov navrhuje vznik nezávislých multidisciplinárnych odborných konzílií. „Toto riešenie hovoríme už od tragédie zo Spišskej Starej Vsi. Prídeme do momentu, keď rodič nechce alebo nevie spolupracovať. A čo ďalej? To dieťa zostáva v škole, ohrozuje aj samo seba, aj bezprostredné okolie,” povedala Síthová.
Orgán zriadený zo špeciálnych pedagógov, psychológov, sociálnych pedagógov a terapeutov by podľa nej na presne daný čas vytvoril podporu, ktorá by bola povinným nariadením starostlivosti. „Nemôžeme mať práva rodičov nad bezpečnosťou a zdravím, nad životom toho dieťaťa,” zdôraznila.
Krízové plány treba oživiť v praxi
Školy majú krízové plány legislatívne vytvorené. „Nepotrebujeme nové vyhlášky. To, čo odporúčame, je prosba smerom k vedeniu škôl, aby si ich skúsili implementovať, osviežiť v praxi. Práve keď príde kríza, ten krízový plán musí byť zakódovaný niekde v hlave,” uviedla Síthová.
Zároveň sa poďakovala médiám za spôsob, akým komunikujú túto situáciu. „Pozornosť sústreďujú na zasiahnutú komunitu, na krízový intervenčný tím, na odborníkov a na záchranárov. A veľmi mizivá pozornosť sa venuje chlapcovi, ktorý útočil,” dodala.
„Kam sa potrebujeme posunúť? Nehovoriť pri týchto tragédiách opakovane, že potrebujeme systémové zmeny, ale urobiť ich. V systéme bezpodmienečne potrebujeme podať školám pomocnú ruku,” uzavrela Síthová.
