Mallorca už nechce všetkých turistov. Chudobných sa chce zbaviť, prilákať túži boháčov z konkrétnej krajiny
Mallorca sa dostala do paradoxnej situácie. Turizmus jej prináša rekordné príjmy, no zároveň vytláča domácich z bývania, zaťažuje dopravu a vodné zdroje a vyvoláva masové protesty. Teraz skúša nezvyčajný experiment: namiesto ďalšieho rastu počtu návštevníkov chce prilákať turistov, ktorí na ostrove minú viac.
Na plážach tyrkysové more, v uliciach protesty a na okraji Palmy obytné autá, v ktorých žijú ľudia, čo už neutiahnu nájom. Mallorca chce zmeniť svoju povesť a prilákať bohatších návštevníkov. Otázka je, či luxusnejší turizmus vyrieši problém, ktorý pomáha vytvárať.
„Turisti, choďte domov“
Takéto odkazy sa na Mallorce objavujú čoraz častejšie. V júli vyšli do ulíc Palmy tisíce ľudí, aby upozornili, že ostrov naráža na hranice svojich možností. Polícia odhadla účasť na 25-tisíc ľudí, organizátori hovorili až o 70-tisíc. Za protestom stálo 145 organizácií. Demonštranti žiadali obmedzenie turistického tlaku.
Na prvý pohľad sa pritom zdá, že Mallorca by sa nemala na čo sťažovať. V roku 2025 prišlo na celé Baleárske ostrovy približne 19,1 milióna turistov, ktorí tam podľa Baleárskej ekonomickej rady minuli rekordných 23,4 miliardy eur. Lenže peniaze, ktoré turizmus prináša, sa automaticky nepremietajú do dostupnejšieho života na ostrove.
Keď sa z dovolenkového raja stane nedostupný domov
Na okraji Palmy vyrástli komunity ľudí, ktoré bežného bývania vytlačili náklady, ktoré nedokážu pokryť. Za predchádzajúce desaťročie nájmy na Baleárskych ostrovoch vzrástli o 158 percent, najviac v Španielsku. Priemerný nájom 80-metrového bytu dosahoval približne 1 447 eur mesačne – sumu blízku priemernej španielskej mzde.
Turizmus nie je jedinou príčinou drahého bývania. Na ceny vplýva aj obmedzená ponuka nehnuteľností a záujem kupujúcich zo zahraničia. Krátkodobé turistické prenájmy však pridávajú ďalší tlak. Organizátori protestov tvrdia, že na Mallorce je viac než 105-tisíc bytov využívaných na turistické účely.
Ostrov, ktorý musí uživiť milióny návštevníkov
Bývanie je iba jedna časť problému. Počas hlavnej sezóny musí Mallorca zvládnuť nápor, ktorý sa na malom ostrove prejavuje v doprave, spotrebe vody aj na najvyťaženejších plážach. Ostrov má približne milión obyvateľov a smeruje k približne 14 miliónom turistov ročne.
Voda je obzvlášť citlivou témou v období sucha. Turistické oblasti musia počas leta zásobovať nielen domácnosti, ale aj hotely, bazény a reštaurácie. Mallorské úrady preto začali využívať inteligentné monitorovanie spotreby vody. Rozhodujúce preto nie je len to, kto na ostrov príde, ale aj koľko ľudí dokáže ostrov dlhodobo obslúžiť.
Nový plán: menej párty, viac luxusu
Mallorca sa preto pokúša zmeniť svoju turistickú značku. Chce sa vzdialiť povesti destinácie lacných balíkových zájazdov a alkoholových večierkov a viac sa spájať s luxusnými hotelmi, gastronómiou, kultúrou a prírodou. Súčasťou tejto stratégie je aj záujem o amerických návštevníkov.
Podľa údajov španielskej vlády minul americký turista v Španielsku v júli priemerne približne 410 dolárov denne. Britský návštevník minul 260 dolárov a nemecký 240 dolárov. Lenže vyššia útrata ešte neznamená menšiu záťaž. Bohatší návštevník stále potrebuje priestor, vodu a infraštruktúru.
Magaluf sa mení. Ale stačí to?
Mallorca už prijala opatrenia proti najproblematickejším prejavom alkoholovej turistiky. V oblastiach ako Magaluf či Playa de Palma platia obmedzenia súvisiace s predajom alkoholu, organizovanými pub crawlmi a párty loďami. Magaluf sa tak snaží osloviť aj rodiny a návštevníkov hľadajúcich pokojnejší pobyt.
To je však iba časť príbehu. Protestujúci nežiadali len menej opitých turistov. Upozorňovali aj na drahé bývanie, preplnené cesty a tlak na miestne zdroje. Zmena správania návštevníkov môže zlepšiť atmosféru v letoviskách, sama osebe však nezníži počet áut na cestách ani nevytvorí dostupné byty.
Koľko turistov je ešte priveľa?
Mallorca sa ocitla v pasci vlastného úspechu. Turizmus prináša pracovné miesta a miliardové príjmy, no jeho rast zároveň zvyšuje tlak na bývanie, dopravu a prírodné zdroje. Lákať bohatších návštevníkov namiesto masového turizmu môže zvýšiť príjmy na jedného turistu. Nie je to však automatická odpoveď na otázku, ako sa má na ostrove žiť jeho obyvateľom.
Rozhodujúce bude, či sa podarí obmedziť tlak na bývanie, zvládnuť sezónne nároky na infraštruktúru a zabezpečiť, aby z cestovného ruchu mali úžitok aj ľudia, ktorí na Mallorce žijú celý rok. Ide o to, či dokáže zostať miestom, ktoré ľudia túžia navštíviť, bez toho, aby sa stalo miestom, z ktorého jeho obyvatelia musia odísť.
