Slovenská hokejová legenda Tomáš Starosta ukončila kariéru
Vo veku 45 rokov sa Tomáš Starosta chystá na symbolické rozlúčkové striedanie pred trenčianskymi fanúšikmi. Po 27 profesionálnych sezónach tak uzavrie kariéru, počas ktorej prešiel od mladíka v majstrovskej Dukle Trenčín cez ruskú KHL až po reprezentačné úspechy.
„Vôbec toto rozhodnutie neľutujem. Každého to raz čaká a už som cítil, že prišiel čas rozlúčiť sa s hokejom,“ priznal Starosta.
Začiatky na sídlisku
Jeho hokejový príbeh sa začal v Trenčíne, kde má tento šport výnimočné postavenie. Dukla Trenčín bola dlhé roky liahňou reprezentantov a jej mládežnícky systém vychovával hráčov, ktorí sa neskôr presadili v najlepších európskych súťažiach aj v NHL.
Starosta sa do seniorského hokeja dostával postupne. V majstrovskej sezóne 2003/2004 ešte ako mladý hráč pendloval medzi juniorkou a prvým mužstvom. Práve toto obdobie mu ukázalo, aký náročný je prechod z mládežníckeho hokeja medzi dospelých.
„Začínal som ako päťročný chalan. S kamarátmi sme hrávali hokejbal na trenčianskom sídlisku Juh. Už ako deti sme hrali o Stanleyho pohár na sedem zápasov, veľmi ma to bavilo. Vtedy som si všimol, že s bratom máme možno niečo viac ako ostatní,“ spomínal v minulosti Starosta na svoje športové začiatky.
Prvý veľký klubový úspech si pripísal práve s Duklou, keď Trenčín získal slovenský titul v sezóne 2003/2004. Bol to začiatok profesionálnej cesty, ktorá ho neskôr zaviedla ďaleko za hranice Slovenska.
Ruská skúška a Gagarinov pohár
Starostova kariéra nabrala nový smer, keď sa rozhodol odísť do Ruska. Postupne pôsobil v Nižnekamsku, Ufe a Chanty-Mansijsku. Najväčší klubový úspech v Rusku dosiahol v drese Salavatu Julajev Ufa, s ktorým v roku 2011 získal Gagarinov pohár.
„Je to bez debaty najväčší úspech mojej doterajšej kariéry. Sezóna však bola pre mňa zvláštna. V play-off som napokon odohral iba dva zápasy,“ spomínal pred rokmi Starosta.
Keď v roku 2014 zamieril do Slovana Bratislava, vysvetľoval, že ho teší možnosť byť bližšie k rodine. „Tréner Čada odo mňa očakáva to isté, čo od ostatných obrancov. Nesmieme robiť chyby smerom dozadu. Moderný hokej sa hrá v prvom rade zo zabezpečenej obrany,“ vysvetľoval.
Finále MS odohral s injekciami
Ak má Starosta vo svojej kariére jeden úspech, ktorý sa vyníma nad ostatnými, je ním striebro z MS v roku 2012. Slovenská reprezentácia pod vedením Vladimíra Vůjtka vtedy prekvapila hokejový svet a dostala sa až do finále.
O Starostovom charaktere najviac vypovedá, že na finále proti Rusku nastúpil pod injekciami proti bolesti. Počas víťazného semifinále proti Česku totiž utrpel nepríjemné zranenie, keď ho český útočník Petr Průcha tvrdo narazil na mantinel. Výsledkom bolo vykĺbené pravé rameno a natiahnuté väzy.
Na finálový zápas, ktorý sa konal v deň jeho 31. narodenín, napokon nastúpil a pomohol oslabeným slovenským obranným radom. Striebro z Helsínk neskôr označil za jeden z najvýznamnejších úspechov svojej kariéry.
Pre mladých je legendou
Po rokoch v zahraničí sa Starosta vrátil na Slovensko a opäť sa stal súčasťou Dukly. Jeho význam pre kabínu sa naplno prejavil v sezóne 2017/2018, keď sa Dukla dostala až do finále slovenskej extraligy. Trenčín v sérii s Banskou Bystricou prehrával už 0:3 na zápasy, no dokázal vyrovnať na 3:3. Rozhodujúci siedmy duel však nezvládol.
„Je to naozaj ťažké. Vidíte, koľko je tu ľudí. Hnali nás dopredu počas celého play-off a mrzí ma to aj za nich. Boli sme veľmi blízko, no potvrdilo sa, že posledný krok býva najťažší,“ povedal po finále.
O jeho prínose pre mladých obrancov vypovedá aj Matúš Hlaváč, ktorý sa s ním stretol v Dukle. „Tošo ma najviac posunul jeho cennými radami. Je legendou, od ktorej sa my mladí chalani máme veľa čo naučiť,“ povedal mladý obranca.
Sezónu 2025/2026 ukončil vo veku 45 rokov a patril medzi najstarších hráčov súťaže. „Základom je, že vás ten šport a mňa konkrétne hokej musí stále baviť aj v tomto veku, inak by to nešlo. Stále k tomu hokeju pristupujem tak, ako keď som s ním začínal,“ vysvetľoval v nedávnom rozhovore.
Začiatok novej etapy
Koniec kariéry si predstavoval trochu inak. Dukla musela vlani bojovať o udržanie sa v najvyššej súťaži až v baráži. Starosta otvorene priznal, že sa chcel rozlúčiť úspechom, no napokon bol rád, že sa mužstvu podarilo zachrániť extraligovú príslušnosť.
Starosta nevylučuje, že zostane pri hokeji a bude odovzdávať skúsenosti deťom. Zároveň však odmieta predstavu, že dlhá hráčska kariéra automaticky znamená úspešnú trénerskú dráhu. „To, že som mal nejakú kariéru, ešte neznamená, že zo mňa bude dobrý tréner,“ priznal s pokorou. Plánuje si urobiť trénerskú licenciu, no nechce si vopred stanovovať, kam ho táto cesta zavedie.
Novú záľubu našiel v cyklistike, ktorej venuje niekoľko dní v týždni. Dokáže najazdiť približne 250 až 300 kilometrov týždenne a mesačne sa dostať k tisícke.
