Rakúšania cestujú vlakmi takmer trikrát častejšie než Slováci
Švajčiari cestujú vlakom tak často, akoby mali železničnú stanicu namiesto obývačky. Na opačnom konci európskeho rebríčka sú krajiny, v ktorých sa priemerný človek odvezie vlakom sotva raz za niekoľko rokov. A potom je tu Slovensko: krajina, ktorá sa nestratila, no od susedného Česka ju delí viac než len pár železničných kilometrov.
Slováci absolvujú v priemere jednu cestu vlakom za 27 dní
V roku 2024 pripadlo na jedného obyvateľa Slovenska priemerne 13,3 vlakovej cesty. Teda približne jedna za 27 dní. Na prvý pohľad to vyzerá ako celkom slušná frekvencia. Európsky rebríček však ukazuje, že inde sa dá vlakom cestovať oveľa častejšie. A niekde je železnica taká málo využívaná, že pravidelná cesta vlakom by takmer mohla patriť do rodinnej kroniky.
Švajčiari cestujú vlakom, akoby mali permanentku
Na vrchole rebríčka stojí Švajčiarsko s hodnotou 71,6 cesty na obyvateľa ročne. V priemere to znamená jednu jazdu približne každých päť dní. Švajčiari tak absolvujú vlakom viac než päťnásobok ciest v porovnaní so Slovákmi. Druhé Luxembursko dosahuje 46,5 cesty a tretie Lichtenštajnsko 43,4. Vysoko sa drží aj Rakúsko s 38 cestami na osobu ročne, nasledujú Dánsko s 35,3 a Nemecko s 35,1.
Rakúšania cestujú takmer trikrát častejšie než Slováci
Rakúsko je pre Slovensko azda najvýrečnejším porovnaním. Je blízko, je členom Európskej únie a jeho železnice využívajú ľudia na každodenné dochádzanie aj na dlhšie cesty. S hodnotou 38 jázd na obyvateľa ročne dosahuje takmer trojnásobok slovenského výsledku. Obe krajiny majú železničnú sieť, regionálne spojenia aj medzimestskú dopravu. Rozdiel je v tom, ako často ľudia tento spôsob dopravy skutočne využívajú.
Česi nás predbehli, Maďari ešte výraznejšie
Česko dosahuje 17,5 cesty na obyvateľa ročne. V porovnaní so slovenskými 13,3 jazdy je to približne o tretinu viac. Ešte prekvapivejšie pôsobí Maďarsko, kde priemer dosahuje 31,8 cesty na obyvateľa, čo je približne 2,4-násobok slovenskej hodnoty. Maďarský výsledok ukazuje, že intenzívnejšie využívanie železnice nie je výsadou len najbohatších štátov západnej Európy.
Na Balkáne môže byť vlak skôr raritou než rutinou
Rumunsko dosahuje 3,7 cesty na obyvateľa, Bulharsko 3,3, Litva 1,8 a Grécko s Čiernou Horou po 1,4. Úplne na konci sú Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko, obe s hodnotou 0,1 cesty na obyvateľa ročne. Pri takomto priemere vychádza približne jedna cesta za desať rokov. Priemer môže zakrývať veľké rozdiely medzi regiónmi aj medzi ľuďmi, ktorí železnicu využívajú pravidelne, a tými, ktorí ju nepoužívajú vôbec.
