Zlatobyľ kanadská a obrovská patria medzi regulované invázne druhy
Vysoké trvalky so žltými kvetmi, ktoré koncom leta a na jeseň vytvárajú rozsiahle porasty na okrajoch ciest, pri železničných tratiach, vodných tokoch aj na opustených pozemkoch, môžu na prvý pohľad pôsobiť ako neškodné okrasné rastliny. Dva z nich – zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská – však na Slovensku podliehajú zákonným obmedzeniam. Obe pochádzajú zo Severnej Ameriky a rozšírili sa prakticky na celom území krajiny.
Ako rozpoznať invázne druhy
Zlatobyľ kanadská dorastá do výšky približne 50 až 150 cm. Má husto olistené, drsno chlpaté stonky, úzke kopijovité listy s ostro pílkovitým okrajom a drobné žlté kvety v bohatom rozkonárenom súkvetí. Kvitne od augusta do októbra.
Zlatobyľ obrovská môže dosiahnuť výšku až 250 cm. Rozlišovacím znakom je stonka, ktorá je pod súkvetím spravidla hladká, bez chĺpkov a často s červenkastým sfarbením v spodnej časti. Súkvetie tvoria oblúkovito prehnuté konáriky s drobnými žltými úbormi. Kvitne najmä od augusta do septembra, niekedy aj v októbri.
Na Slovensku prirodzene rastie aj zlatobyľ obyčajná, ktorá do národného zoznamu inváznych nepôvodných druhov nepatrí. Od inváznych druhov sa odlišuje najmä stavbou súkvetia – jej žlté kvety sú pomerne veľké a usporiadané do užšieho, menej rozložitého súkvetia. Spravidla nevytvára také mohutné žlté metliny ako zlatobyľ kanadská a obrovská.
Čo hovorí zákon
Zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská sú uvedené v národnom zozname inváznych nepôvodných druhov rastlín, ktorý vychádza z nariadenia vlády SR č. 449/2019 Z. z.
Podľa zákona č. 150/2019 Z. z. sa na tieto druhy vzťahujú zákazy držby, prepravy, dovozu, pestovania, rozmnožovania a obchodovania. Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku je zároveň povinný starať sa o pozemok tak, aby nedochádzalo k šíreniu inváznych druhov, a pri ich výskyte zabezpečiť ich odstraňovanie. To znamená, že ani rastliny, ktoré sa na pozemok rozšírili samovoľne, nemožno ponechať bez riešenia. Rozhodujúce pritom nie je, či ich majiteľ vysadil zámerne, alebo sa tam dostali z okolia.
Prečo je dôležité zasiahnuť ešte na jeseň
V októbri môžu byť zlatobyle stále rozpoznateľné podľa žltých súkvetí, no zároveň sa už môžu tvoriť a uvoľňovať semená. Semená zlatobyle kanadskej môžu dozrieť aj na odtrhnutej rastline, pokiaľ zostane ležať na mieste a nie je správne zlikvidovaná. Pokosené alebo odstrihnuté kvitnúce rastliny preto nie je vhodné nechávať voľne ležať na pozemku. Samotné odstránenie kvetov navyše rastlinu nezlikviduje – oba druhy sú trvalky s rozkonárenými podzemkami, z ktorých dokážu opakovane vyrastať nové výhonky.
Ako sa zlatobyle účinne zbaviť
Pri menšom výskyte v záhrade je možné rastliny vytrhávať alebo vykopávať. Dôležité je odstrániť čo najväčšiu časť podzemkov, pretože ich ponechané časti môžu umožniť opätovný rast.
Pri rozsiahlejších porastoch sa odporúča opakované kosenie alebo nastielanie pred kvitnutím, čím sa obmedzuje tvorba semien. Na vhodných pozemkoch prichádza do úvahy aj pastva či mechanické spracovanie pôdy. V odôvodnených prípadoch sa využívajú tiež povolené herbicídne prípravky, prípadne kombinácia mechanického a chemického zásahu. Jednorazové pokosenie však spravidla nestačí – zásahy je potrebné opakovať niekoľko rokov, pretože rastliny sa môžu obnovovať z podzemných častí.
Osobitnú pozornosť si zaslúži aj nakladanie s odstránenými rastlinami. Vyhláška MŽP SR č. 450/2019 Z. z. rozlišuje biomasu bez vytvorených semien a rastliny, ktoré už semená alebo plody tvoria. Kompostovanie pripúšťa pri sterilných rastlinách alebo ich častiach, ktoré ešte nevytvárajú semená ani plody. Pri materiáli so semenami ustanovuje osobitný postup zabezpečujúci, aby sa semená ďalej nešírili, vrátane následného spálenia v súlade s právnymi predpismi.
Invázne druhy versus podpora opeľovačov
Hoci zlatobyle poskytujú potravu opeľujúcemu hmyzu, pri inváznych druhoch treba zohľadniť aj ich vplyv na okolité rastlinné spoločenstvá. V záhrade preto dáva väčší zmysel podporovať kvitnúce druhy, ktoré nepredstavujú riziko nekontrolovaného šírenia.
