Slovensko vysychá, na boj so suchom je vyčlenených 100 miliónov eur
Slovensko čelí jednej z najvážnejších epizód sucha za posledné desaťročie. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu je situácia v októbri najhoršia od roku 2015. Výrazné až extrémne pôdne sucho zasahuje viac ako 80 percent územia krajiny a napriek jeseni sa situácia ďalej zhoršuje. Najväčším problémom je dlhodobý deficit zrážok, ktorý negatívne vplýva na úrodu obilnín, kukurice a repy a komplikuje aj začiatok novej pestovateľskej sezóny na budúci rok.
Vláda na riešenie problému vyčlenila 100 miliónov eur. Pôvodne premiér Robert Fico 2. septembra oznámil zámer investovať 30 miliónov eur, už 24. septembra na zasadnutí Národnej komisie pre vodu a sucho informoval, že v rozpočte na rok 2027 je vyčlenených 100 miliónov eur. O zriadení komisie rozhodla vláda na rokovaní počas Agrokomplexu v Nitre 2. septembra, 9. septembra schválila jej štatút a o päť dní neskôr sa komisia stretla prvýkrát pod vedením predsedu vlády. K 19. októbru je hotový Realizačný atlas priorít na roky 2026 až 2030.
Komisia má dve zložky, rozhodovať budú premiér a minister
Národná komisia pre vodu a sucho má dve hlavné zložky: odborné kolégium, ktoré pripravuje návrhy, a rozhodovacie kolégium tvorené predsedom vlády a ministrami, ktorí majú posudzovať financovanie. V jej vedení figurujú aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč a Tomáš Taraba, ktorý už ministrom nie je, a jeho štátny tajomník Filip Kuffa, ktorého prezident za ministra životného prostredia zatiaľ nevymenoval.
Od novembra sa má začať príprava konkrétnych projektov na zadržiavanie vody v krajine. Prvé návrhy projektov sa očakávajú na konci roka 2026 a začiatkom roka 2027. Počíta sa s obnovou závlah, zadržiavaním vody v krajine, ochranou pitných zdrojov a modernizáciou vodohospodárskej infraštruktúry.
Otázky kontroly verejných peňazí
Pri rozdeľovaní 100 miliónov eur vzniká otázka kontroly verejných peňazí. Nie je jasné, kto zostaví zoznam projektov a ktorá obec, poľnohospodársky podnik alebo vodohospodárska organizácia peniaze dostane, ani či budú projekty vyberané v otvorenej súťaži podľa stanovených kritérií, alebo budú rozhodujúce odporúčania ministerstiev. Vláda uvádza, že prednosť dostanú už pripravené projekty, čo však nemusí znamenať, že pôjde o projekty s najväčším prínosom pre zadržiavanie vody.
Združenie miest a obcí Slovenska upozornilo, že opatrenia proti suchu by mali obsahovať konkrétne riešenia pre mestá a obce. Samosprávy žiadajú podporu pre využívanie šedej vody, vodozádržné opatrenia a obnovu zastaranej vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry, zároveň požadujú jasné určenie zodpovednosti za projekty a transparentné pravidlá financovania.
Zákazky pre stavebné firmy a dodávateľov
Obnova zavlažovacích systémov, budovanie nádrží, úpravy vodných tokov, zemné práce či výstavba technickej infraštruktúry predstavujú zákazky pre projektantov, stavebné spoločnosti, dodávateľov technológií a prevádzkovateľov vodohospodárskych zariadení. Pri veľkých investíciách je popri environmentálnom prínose dôležité sledovať aj ekonomické záujmy. Ak štát investuje milióny do vodnej stavby, mal by vedieť určiť, aký objem vody pomôže zadržať, komu bude slúžiť, kto ju bude prevádzkovať a koľko bude stáť jej údržba. V opačnom prípade môže byť úspech programu vykazovaný podľa minutých peňazí namiesto skutočných výsledkov v krajine.
Zatiaľ nie je jasné, či štát zverejní kompletný zoznam predložených projektov vrátane neúspešných žiadateľov a dôvodov ich odmietnutia. Dôležitou súčasťou kontroly bude identifikácia konečných užívateľov výhod spoločností, ktoré získajú zákazky, ako aj preverovanie prípadných konfliktov záujmov medzi členmi rozhodovacích orgánov, príjemcami financií a dodávateľmi.
Ktoré regióny potrebujú vodu najviac
Slovensko má regióny, v ktorých sa nedostatok vody stáva existenčným problémom. Podunajská nížina s okresmi Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky a Nitra potrebuje obnovu závlah, zlepšenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu a opatrenia na zachytávanie dažďových zrážok. Na Záhorí, predovšetkým v okresoch Malacky, Senica a Skalica, by mohli pomôcť obnovené mokrade, revitalizované potoky a ochrana podzemných vôd. Východoslovenská nížina v okresoch Trebišov a Michalovce potrebuje modernizáciu zavlažovacích a odvodňovacích systémov, ktoré by umožnili lepšie hospodáriť s vodou. Gemer, Novohrad a juh stredného Slovenska by mohli profitovať z obnovy vegetácie, protieróznych opatrení a revitalizácie menších povodí.
Milónové investície nepotrebujú len poľnohospodári. Mestá a obce by mohli zadržiavať dažďovú vodu na verejných budovách, budovať dažďové záhrady či nahrádzať nepriepustné plochy riešeniami, ktoré umožnia vode vsiaknuť do pôdy. Vláda očakáva prvé merateľné výsledky opatrení proti suchu v krajine v roku 2027.
