Súd vrátil obžalobu v kauze Búrka pre procesné pochybenia
Bratislava – Viac ako šesť rokov od policajnej akcie Búrka sa očakávaný súdny proces s bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou a sudkyňou s pozastaveným výkonom funkcie Gabrielou Buľubašovou opäť vzďaľuje. Obžaloba narazila na prekážky ešte pred začiatkom hlavného pojednávania.
Samosudca Špecializovaného trestného súdu Michal Repkovský vrátil obžalobu prokurátorovi pre procesné pochybenia. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal obžalobu na Jankovskú pre prijímanie úplatku, ohýbanie práva, podplácanie a zasahovanie do nezávislosti súdu 28. augusta 2026. Spolu s ňou sa pred súd mala postaviť Buľubašová, obžalovaná zo zločinu prijímania úplatku.
Porušenie práva na obhajobu a chýbajúce doručenky
Jedným z najzávažnejších problémov sa podľa rozhodnutia súdu stalo porušenie práva Jankovskej na obhajobu. Vyšetrovateľka podľa samosudcu nevytvorila dostatočný časový priestor na prípravu na záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu, ktorý obsahoval takmer 19-tisíc strán. Sudca Repkovský zdôraznil, že jeho úlohou pri predbežnom preskúmaní obžaloby je posúdiť, či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie.
Výhrady mal aj k chýbajúcim poštovým doručenkám, ktoré podľa neho nemožno považovať iba za administratívnu chybu. Ide o procesnú otázku, ktorá môže mať bezprostredný dosah na výkon procesných práv obvinených, upozornil sudca v rozhodnutí.
Otázniky nad spolupracujúcimi osobami
Ďalšie pochybnosti sa týkajú postavenia spolupracujúcich osôb, predovšetkým bývalých sudcov Vladimíra Sklenku a Miriam Repákovej. Samosudca upozornil, že vyšetrovací spis neobsahuje úplný prehľad výhod, ktoré im orgány činné v trestnom konaní poskytli, a na niektorých dokumentoch chýbajú podpisy. Tie sú dôležité na preukázanie, že dotknuté osoby poznali obsah záznamov o spolupráci a súhlasili s ním.
Osobitnú pozornosť venoval Sklenkovi, ktorému sa v apríli 2026 skončila lehota dočasného odloženia vznesenia obvinenia. Zo spisu podľa sudcu nebolo zrejmé, či tento postup zostával v platnosti aj v auguste, keď prokurátor podával obžalobu. Agentúra SITA začiatkom septembra informovala, že v procese s bývalým predsedom bratislavského krajského súdu Ľubošom Sádovským Sklenka odmietol vypovedať pre obavy z vlastného trestného stíhania.
Nie všetky námietky obhajoby však sudca akceptoval. Odmietol v tomto štádiu posudzovať rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov či prípustnosť komunikácie z aplikácie Threema, v ktorej sa mená Jankovskej a Buľubašovej opakovane objavovali. Hodnotenie dôkazov má byť predmetom ďalšieho súdneho konania, ak sa podarí odstrániť vytknuté nedostatky.
Kauza bez jednoznačného výsledku
Policajná akcia Búrka z 11. marca 2020 otriasla slovenskou justíciou. Medzi zadržanými bola aj vtedajšia výrazná predstaviteľka justičného prostredia Monika Jankovská, ktorá neskôr strávila viac ako rok vo vyšetrovacej väzbe. Vyšetrovanie nadväzovalo okrem iného na komunikáciu podnikateľa Mariana Kočnera cez šifrovanú aplikáciu Threema a výpovede bývalého sudcu Vladimíra Sklenku.
Kauza ani po viac ako šiestich rokoch nemá jednoznačný výsledok. Namiesto očakávaných právoplatných rozsudkov postupne pribúdajú zastavené trestné stíhania a neprávoplatné oslobodenia. V júni 2026 prokuratúra právoplatne zastavila stíhanie sudcu Krajského súdu v Bratislave Eugena Palásthyho s odôvodnením, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, nespáchal. Podobne dopadla aj sudkyňa Denisa Cviková, ktorej stíhanie bolo právoplatne zastavené po viac ako šiestich rokoch. Podľa Súdnej rady SR bol rovnaký postup uplatnený aj v prípade bývalej sudkyne Zuzany Maruniakovej.
Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová koncom septembra upozornila, že ani jeden z obvinených sudcov nebol dovtedy právoplatne odsúdený na základe dokazovania pred súdom.
Kočnerov prípad sa vrátil do prípravného konania
Komplikácie sprevádzajú aj samostatnú vetvu vyšetrovania týkajúcu sa podnikateľa Mariana Kočnera. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Ján Hrivnák ešte v marci zastavil jeho trestné stíhanie v kauzách Búrka a Víchrica pre neúčelnosť. Argumentoval tým, že prípadný ďalší trest by bol bezvýznamný v porovnaní s 19-ročným väzením, ktoré si Kočner už odpykáva za falšovanie zmeniek televízie Markíza.
Proti rozhodnutiu sa sťažnosťou ohradila poškodená spoločnosť Technopol Servis. Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera jej vyhovel a v júli uznesenie o zastavení stíhania zrušil ako nedôvodné. Kočnerov prípad sa tak vrátil do prípravného konania a vyšetrovanie pokračuje. Podnikateľ v tejto vetve čelí obvineniu z podplácania vo viac ako pätnástich skutkoch.
