Celý rok pracujete, nič nemíňate, aj tak nemáte na byt. Koľko m² kúpite za ročný plat?
Vysoké ceny bývania na Slovensku komplikujú možnosť kúpy vlastného bytu. Dáta ukazujú, že priemerný ročný plat nestačí ani na kúpu jednej plnohodnotnej izby. V Bratislave nevystačí ani na kúpeľňu, v Prešove si za rok práce kúpite zhruba kuchyňu. Bývanie však prekvapivo vychádza najdrahšie v pomere k platom mimo hlavného mesta.
Spoločnosť Bytero, ktorá sa venuje analýze dát o nehnuteľnostiach a bývaní, porovnala priemerné hrubé ročné mzdy s cenami bytov v 112 slovenských mestách. Cieľom bolo zistiť, koľko štvorcových metrov bývania si človek môže dovoliť za ročný plat. Analytici pri výpočtoch vychádzali z údajov Štatistického úradu SR. Keďže úrad nezverejňuje presné platy pre konkrétne mesto, Bytero použilo priemer mzdy okresného mesta.
Podľa dát si bežný Slovák za priemernú ročnú mzdu 23,5 tisíc eur dokáže kúpiť 8,1 m² bytu. V Bratislave je to pri hrubom zárobku 30 tisíc eur, teda 2,5 tisíc eur mesačne, asi 6,8 m², približne rozmer kúpeľne. V Prešove si pri ročnom plate 22,2 tisíc eur pracujúci kúpi asi 7,6 štvorcových metrov, čo je veľkosť podpriemerne malej kuchyne. Ročný plat tak nestačí ani na jednu plnohodnotnú izbu v byte. Iba v 16 mestách Slovenska sa dá za ročný plat kúpiť viac ako 14 m² bytu, väčšina je v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Najviac miest, 25, ponúka za ročný plat 11 až 13,9 m² bývania.
Najmenej dostupné bývanie vzhľadom na plat však nie je v Bratislave, ale v jej satelitoch. Rebríček nedostupnosti bývania z porovnania 112 slovenských miest vedú Svätý Jur, Pezinok a Modra. V priemere tam za ročný plat kúpi Slovák s priemerným platom tak šesť metrov štvorcových, zhruba šatník či predsieň. V týchto mestách sa prejavuje vysoký dopyt po bývaní kvôli ľuďom pracujúcim v Bratislave, no priemerná mzda je tam v porovnaní s hlavným mestom nižšia. V Bratislave zarobí priemerný človek mesačne 2,5 tisíc eur, zatiaľ čo v spomenutých malokarpatských mestách je to niečo cez 1,6 tisíc eur, ročne asi 19,5 tisíc eur. Ceny bytov v tejto oblasti platom utekajú najviac.
Na tom istom zozname je aj stred a východ krajiny, Liptovský Mikuláš a Košice, v oboch si za ročný plat kúpite iba 6,5 štvorca. Mesačne pritom zarobí Košičan cez 2 tisíc eur, ročne 24,6 tisíc eur. Národná banka Slovenska uvádza, že vlani ceny bývania vzrástli najvýraznejšie práve v Košickom kraji, keďže dopyt tam silnie podobne ako v Bratislave, no výstavba zaostáva. Finančný analytik Marián Búlik zdôraznil, že košické nehnuteľnosti vyžadujú aj najviac ročných platov, cez 12,2, a predbehli dokonca bratislavské byty s 11,8. Nad 10-násobkom ročnej mzdy sú Žilina a Trenčín, tesne pod touto hranicou sa s 9,8-násobkom nachádzajú Prešov a Nitra.
Na opačnom konci krajiny v Čiernej nad Tisou si za ročný plat dokážu obyvatelia kúpiť aj 33 m² nehnuteľnosti. Mzda, 1,6 tisíc mesačne a 19 tisíc ročne, je tam pritom podobne vysoká ako v Liptovskom Mikuláši. Tabuľku najviac dostupných miest dopĺňajú Tisovec, Hnúšťa, Šahy a Fiľakovo. V takýchto menších mestách je menej pracovných príležitostí, a preto aj menej ľudí, ktorí sa tam chcú presťahovať, čo sa odráža na cene nehnuteľností.
Hoci sa pri cene bytu štatisticky ráta celý hrubý ročný plat, realita je iná. Takmer nikto nemôže odložiť celý príjem, musí platiť životné náklady. Búlik vysvetlil, že to neznamená, že si stačí daný počet mesiacov odkladať mzdu a človek si z nej kúpi bývanie, no porovnanie je užitočné pri rozhodovaní, v ktorom meste sa usadiť. To, či si človek môže dovoliť kúpiť byt, závisí od toho, koľko zarába, koľko ľudí živí, či spláca ďalšie dlhy a koľko má našetrené. Pri byte za 200-tisíc eur a hypotéke vo výške 80 percent ceny musí kupujúci zaplatiť 40-tisíc eur z vlastných peňazí. O byty okrem ľudí, ktorí potrebujú bývať, súperia aj investori. Podľa NBS vlani viac než polovicu bytov a domov kúpili ľudia, ktorí už nejakú nehnuteľnosť vlastnili.
