Ráno v horách, večer pri mori: Chorvátsky región Lika-Senj spája dva svety
Ráno čerstvý pstruh z horskej rieky, popoludní túra cez vápencové vrchy a večer morské plody s výhľadom na Jadran. V chorvátskej župe Lika-Senj sa takéto striedanie zážitkov zmestí do jednej cesty. Región spája zelené vnútrozemie s pobrežím pod mohutným pohorím Velebit a zahŕňa aj severnú časť ostrova Pag.
„Plitvické jazerá sú síce najznámejšie, no pre mnohých zahraničných návštevníkov je veľká časť regiónu Lika-Senj stále neobjavená,“ hovorí Ivan Radošević, riaditeľ turistickej organizácie regiónu.
Región si nachádza cestu aj k slovenským turistom. Od januára do konca septembra 2026 ho navštívilo takmer 21-tisíc Slovákov, ktorí tu vyše 107-tisíc ráz prenocovali. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vzrástol počet príchodov o viac ako tri percentá a počet prenocovaní o vyše štyri percentá.
Velebit: hranica medzi dvoma svetmi
Najvýraznejšou prírodnou dominantou regiónu je Velebit, najdlhšie pohorie Chorvátska. Tiahne sa pozdĺž Jadranu a oddeľuje vnútrozemskú Liku od pobrežia. Celé pohorie je od roku 1978 súčasťou svetovej siete biosférických rezervácií UNESCO.
Turistické chodníky vedú cez lesy a horské lúky až k vápencovým vrcholom, odkiaľ sa otvárajú výhľady na more a ostrovy. K najznámejším trasám patrí Premužićova cesta, ktorá prechádza atraktívnymi časťami severného a stredného Velebitu. Vybudovali ju v 30. rokoch 20. storočia technikou suchého kamenného muriva. Meria 57 kilometrov a vďaka premyslenému vedeniu terénom nemá prudké stúpania. Celú trasu možno prejsť približne za tri dni.
Dedinka, kde sa narodil Nikola Tesla
Len niekoľko kilometrov od Gospića, správneho a kultúrneho centra Liky, leží Smiljan. V roku 1856 sa tu narodil Nikola Tesla, vynálezca a konštruktér, ktorého práca zásadne ovplyvnila vývoj elektrických systémov. Tesla vyrastal v rodine pravoslávneho kňaza a jeho rodný dom stál vedľa kostola, v ktorom pôsobil jeho otec.
Dnes sa na tomto mieste nachádza Pamätné centrum Nikolu Tesly, ktoré spája historický dom s modernou expozíciou venovanou jeho životu a dielu.
Kuchyňa, ktorá sa začína na poli a končí v lese
V horskej časti Liky sa tradične varilo z toho, čo ponúkali miestne polia, lesy, rieky a hospodárstva. Na stoloch sa preto objavovali zemiaky, jahňacina, divina, huby, pstruhy aj mliečne výrobky. Jednou z typických špecialít je Lički škripavac, mäkký syr, ktorý pri hryzení charakteristicky vŕzga.
Miestna syrárska tradícia sa stala aj súčasťou turistickej ponuky. Takzvaná syrová cesta spája syrárne a menšie rodinné hospodárstva, vďaka čomu môžu návštevníci spoznať výrobu aj ľudí, ktorí za regionálnymi produktmi stoja.
Kuchyňu Liky predstavil v Bratislave chorvátsky šéfkuchár Dino Galvagno, známy aj z televíznej súťaže MasterChef. Pre 60 hostí pripravil štvorchodové menu z lokálnych surovín, ktoré doplnili vína z vinárstva Boškinac z oblasti Novalja na ostrove Pag. V Dnopolji pri Donjem Lapci vytvoril hospodárstvo Latibula, kde pestuje zeleninu, pečie chlieb a vyrába syry, med aj džemy.
Za Velebitom sa mení aj jedálny lístok
Prechod z vnútrozemia na pobrežie prináša ďalšiu zmenu. Kým v horskej časti dominujú sýtejšie jedlá, huby, mäso a mliečne výrobky, pri mori pribúdajú ryby, olivový olej a stredomorské bylinky, napríklad šalvia či rozmarín.
Osobitné miesto má Novalja na severe ostrova Pag. Ostrov preslávili paški sir a jahňacina, ktorých charakter ovplyvňuje miestna vegetácia vystavená morskej soli a silnej bure, studenému a nárazovému vetru, ktorý vanie od pevniny smerom k Jadranu. Na pomerne krátkej vzdialenosti tak možno spoznať dve odlišné kulinárske tradície: vnútrozemskú kuchyňu založenú na produktoch polí, lesov a hospodárstiev aj stredomorské jedlá späté s morom a ostrovnou krajinou.
