Európa sa opäť približuje k energetickej kríze, drahý plyn môže byť len začiatkom väčšieho problému
Európa sa opäť približuje k scenáru, ktorý si nechcela zopakovať. Na energetických trhoch pribúda nervozita, dodávky sú vystavené novým geopolitickým rizikám a boj o plyn sa môže pred zimou vyostriť.
Jedna megawatthodina počas obchodovania na holandskej burze TTF pokorila hranicu 100 eur. Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu hrozí Európe nový energetický šok. „Ešte na začiatku tohto roka sa európsky plyn obchodoval za menej ako polovicu súčasnej hodnoty. Takto prudký rast na prahu vykurovacej sezóny predstavuje pre naše hospodárstvo značne nepriaznivú správu,“ okomentoval vývoj. „Vysoké ceny pritom nezdražujú len vykurovanie domácností, ale predovšetkým priemyselnú výrobu a elektrinu. Ďalšie náklady tak postupne zasahujú prakticky celú ekonomiku,“ pokračoval.
Ešte začiatkom októbra sa cena komodity pohybovala pod hranicou 75 eur. Za jediný mesiac tak zdražela približne o 35 percent. Ide o najvyššie hodnoty od decembra 2022. Absolútny vrchol zažila komodita v auguste 2022, keď Moskva zastavila dodávky cez plynovod Nord Stream 1. Jedna MWh sa vtedy predávala za takmer 350 eur.
Dnes znepokojujúce správy prichádzajú z iného kúta sveta. „Hlavnou príčinou je výpadok dodávok skvapalneného plynu z Perzského zálivu v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, predovšetkým obmedzenie katarského exportu cez Hormuzský prieliv. Európa preto musí o dostupný LNG intenzívnejšie súťažiť s Áziou,“ uviedol energetický analytik portálu Energie-portal.sk Radovan Potočár. Ceny podporili aj správy, podľa ktorých Spojené štáty vyzvali viaceré krajiny Perzského zálivu, aby sa pripravili na možnú novú vojenskú operáciu proti Iránu.
Celoeurópske zásoby suroviny sa podľa údajov združenia Gas Infrastructure Europe blížili k hranici 75 percent. Najlepšie si domácu úlohu splnilo Poľsko s takmer plnými zásobníkmi. Naopak, na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú Nemecko, Lotyšsko a Slovensko. Naše zásobníky sú naplnené na necelých 55 percent, čo predstavuje približne 20,64 terawatthodiny plynu. „Štátny Slovenský plynárenský priemysel dostal od vlády povinnosť mať uskladnených aspoň 17,5 TWh, čo zodpovedá približne 35 percentám ročnej spotreby Slovenska. Z objemu, ktorý sa aktuálne nachádza v slovenských zásobníkoch, vlastní SPP približne 85 percent,“ ozrejmil Potočár.
Extrémne prípady, ako obmedzovanie priemyselnej výroby vynútené fyzickým nedostatkom plynu, expert neočakáva. „Omnoho väčším problémom môže byť cenová nedostupnosť, teda že bude na trhu dostupný za ceny, pri ktorých sa niektorým podnikom neoplatí vyrábať a budú obmedzovať produkciu alebo zatvárať,“ naznačil.
Ministerstvo hospodárstva pripomína, že SPP splnil všetky míľniky stanovené rezortom s výrazným predstihom, a to už 6. októbra. „Ide o viac ako dvojnásobok objemu, ktorý mala spoločnosť uskladnený v roku 2021, a zároveň o významnú bezpečnostnú rezervu,“ vyjadrila sa hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík. „Slovensko navyše patrí medzi päť najlepšie pripravených krajín Európy z hľadiska objemu uskladneného plynu vo vzťahu k domácej spotrebe,“ doplnila.
Prudký nárast cien na trhoch by sa bežného spotrebiteľa dotknúť nemal. Dôvodom je národná regulácia cien komodity zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý pri nej nevychádza z ceny plynu počas jedného konkrétneho dňa, ale z dlhodobejšieho priemeru. V regulovaných cenách na rok 2026 má samotný plyn hodnotu 37,218 eura za MWh. Po pripočítaní ďalších položiek maximálna cena za dodávku dosiahne 39,60 eura za MWh. Nárok na regulované ceny majú takzvaní zraniteľní odberatelia, kam patria v podstate všetky domácnosti, ale tiež malé podniky s ročnou spotrebou do 100-tisíc kWh, sociálne zariadenia či bytové domy vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku.
Druhým dôvodom je energopomoc. Pomoc pre domácnosti by mala pokračovať aj v roku 2027, v rozpočte na najbližších 12 mesiacov štát na tieto účely vyčlenil 250 miliónov eur. O detailoch pomoci však rezort hovoriť nechce. „Konkrétne podmienky vrátane kritérií nároku na jej poskytnutie predstaví vláda až po ukončení všetkých cenových konaní a vydaní príslušných cenových rozhodnutí ÚRSO,“ dodala Pavlusík.
Veľké priemyselné podniky nárok na takúto pomoc nemajú, a tak budú znášať výkyvy na trhoch v plnej miere. „Firmy s vopred zafixovanými cenami sú krátkodobo chránené, podniky nakupujúce za aktuálne trhové ceny pociťujú zdraženie bezprostredne,“ vysvetlil Potočár. „Dlhodobo vysoké ceny zvyšujú výrobné náklady, zhoršujú konkurencieschopnosť a môžu viesť k obmedzeniu výroby. Časť nákladov sa následne môže premietnuť do cien výrobkov a služieb, prípadne do zamestnanosti,“ podotkol.
