Európa nepotrebuje živiť celý svet, tvrdí šéf európskych mliekarov
V Bratislave sa konal výročný kongres Európskej mliekarenskej asociácie (EDA), ktorého ústrednou témou bola myšlienka „Európske mliečne výrobky – miestne korene a globálna konkurencieschopnosť“. Novým prezidentom asociácie sa stal 35-ročný Holanďan Koerk Verkerk.
Verkerk upozornil, že hoci má Európa jednotný trh, existujú v nej výrazné regionálne rozdiely. „Na Slovensku zápasia mliečni farmári so suchom, v Holandsku s environmentálnou legislatívou. Potrebujeme identifikovať, kde sa naše sily dopĺňajú a použiť ich tak, aby sa podporili navzájom,“ uviedol.
Podľa jeho slov má Európa dostatok sily a zdrojov na to, aby obstála v globálnej súťaži. „Práve v lokálnych koreňoch spočíva naša sila. Máme veľmi blízke vzťahy s farmármi, s miestnymi komunitami, čo považujem za hlavnú konkurenčnú výhodu,“ povedal. Aby však bolo možné podporovať lokálne ekonomiky, je podstatný export. Európskou ambíciou je dodávať mliečne produkty na globálny trh, pričom Európa podľa neho nemôže konkurovať iba cenou, ale predovšetkým kvalitou.
Na otázku, ako si poradiť s pestrosťou produkcie na európskom trhu, Verkerk odpovedal, že množstvo syrov a iných mliečnych výrobkov neznamená, že si musia medzi sebou za každú cenu konkurovať. „Každý si predsa môže nájsť svojho vlastného spotrebiteľa,“ povedal. Talianske a holandské syry podľa neho slúžia rôznym skupinám spotrebiteľov, hoci na tom istom trhu. Úlohou EÚ je preto sústrediť sa na pestrosť a kvalitu výrobkov.
Centrom rastúceho dopytu po mliečnych výrobkoch už nie je Európa ani USA, ale najmä Ázia – Čína a India – a Afrika. „Položme si otázku, či Európa potrebuje živiť celý svet? Odpoveď znie: Nie. Ale Európa má veľmi dôležitú úlohu v zabezpečení vysokokvalitných potravín a výživy,“ zdôraznil. Ako príklad uviedol rýchlo rastúci trh so srvátkovým proteínom, ktorého výroba ide ruka v ruke s výrobou syrov.
Ako inšpiráciu pre Európu uviedol obchodné vzťahy Nového Zélandu s krajinami, ktoré importujú jeho mliečne výrobky, napríklad s Čínou. „Novozélanďania veľa investujú do nových trhov. Nejde teda len o snahu predávať produkty, ktoré teraz v Európe vyrábame, ale skutočne sa snažiť o to, aby sme vedeli, aké sú potreby exportných trhov,“ povedal.
Verkerk zdôraznil, že treba začať od spotrebiteľov. „Farmári si niekedy môžu myslieť: my vyrábame mlieko a je na iných, aby ho predali. V praxi to znamená pochopiť, čo spotrebiteľ oceňuje a ponúknuť mu nové produkty, ktoré tieto potreby napĺňajú,“ uviedol s tým, že úlohou mliekarenského sektora je budovať most medzi farmármi a spotrebiteľmi.
Pripomenul, že každý mliečny výrobok začína kravou a farmárom, čo si podľa neho treba uvedomiť vrátane dopadu na životné prostredie. Klimatická zmena je realita a sektor na ňu dokáže reagovať inováciami v oblasti krmovín, genetiky a manažmentu na farme. „Ak chceme, aby farmári znižovali emisie a svoju environmentálnu stopu, musíme zabezpečiť, aby ich úsilie bolo spravodlivo odmenené,“ povedal.
Reagoval aj na problémy slovenských farmárov, ktorí predávajú mlieko takmer celý rok so stratou a čelia extrémnemu suchu. „Sme jednotná Európa, máme jednotný európsky trh, ale samozrejme máme aj regionálne rozdiely, čo prináša rôzne výzvy. Je dôležité navzájom sa viac počúvať, podporovať a formovať naše politiky s vyššou mierou flexibility,“ uviedol.
K návrhu obmedziť dotácie na farmu 100-tisíc eurami Verkerk povedal, že neexistuje jednotný európsky model v sektore mlieka a politika by nemala penalizovať farmy preto, že sú rôzne organizované. „Farma vytvára viac než len mlieko. Tiež udržiava krajinu, podporuje regionálnu zamestnanosť a prispieva k vitalite vidieckych oblastí,“ povedal s tým, že rozhodujúcim faktorom by nemala byť veľkosť farmy, ale hodnota, ktorú vytvára.
Nedostatok pracovníkov a nástupcov fariem je podľa neho veľkou výzvou v celom európskom poľnohospodárstve. Prilákanie mladých ľudí si vyžaduje viac než len finančnú podporu – potrebujú dlhodobú perspektívu, slobodu podnikať, prístup k pôde a kapitálu, dobré vzdelanie a technológie.
V diskusii o účinkoch mlieka na zdravie Verkerk uviedol, že by mala byť založená na vedeckých dôkazoch, nie na tvrdeniach zo sociálnych médií. Mliečne výrobky môžu podľa neho významne prispieť k vyváženej strave. Zároveň upozornil, že spracovanie nie je to isté ako ultra-spracovanie a nemalo by sa používať ako skratka na hodnotenie nutričnej kvality.
K pripravovanému rozpočtu EÚ a Spoločnej poľnohospodárskej politike na roky 2028 až 2034 povedal, že Brusel musí brať varovania vážne. „Investície do poľnohospodárstva nie sú len o podpore farmárov; ide o potravinovú bezpečnosť, životne dôležitý vidiek a strategickú odolnosť Európy,“ uzavrel.
