Taraba stavia vlastnú politickú značku, politológovia vidia potenciál aj riziká
Tomáš Taraba sa dostal prvýkrát do parlamentu na kandidátke ĽSNS Mariana Kotlebu. Ich spojenectvo netrvalo dlho, po troch mesiacoch v parlamente sa rozkmotrili. Z klubu ĽSNS odišiel po boku Štefana a Filipa Kuffovcov. V predčasných voľbách ho prichýlila SNS a stal sa ministrom životného prostredia. Hádky medzi SNS a Tarabom vyústili do jeho odvolania z postu šéfa rezortu, ktoré presadil Andrej Danko s opozíciou.
Na Hrade Devín oznámil 13. októbra zber podpisov pod nový subjekt Taraba – rozvoj Slovenska. Agentúra Ipsos pre Denník N dva dni po oznámení začala zisťovať, do akej miery by ľudia zvažovali stranu voliť, pričom dáta zbierali 15. až 19. októbra. Tarabovej strane by určite dalo hlas 2,9 percenta ľudí, ako jednu z možností by ju zvažovalo 4,6 percenta opýtaných. Ďalších 12,6 percenta by ju zvažovalo, ale skôr by uprednostnili iné strany. Potenciál strany by tak bol sedem percent. Taraba pred viac ako týždňom uviedol, že zatiaľ vyzbierali 5700 z 10 000 podpisov.
Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave považuje takýto začiatok za slušný. Podľa neho Taraba nebude kandidátom na predsedu vlády, ale s takýmito percentami môže vstúpiť do rokovania s inými mikrosubjektami a dohodnúť sa na predvolebnej koalícii. Upozornil však, že neexistuje silná objednávka na nový subjekt a všetky ideologické smery sú obsadené. Taraba ako konzervatívny politik má konkurenciu v Republike, SNS, možno aj v KDH a Smere.
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity si myslí, že ak Taraba nedosiahne čísla na samostatnú kandidatúru, nebude mať problém pridať sa k niekomu inému. Jeho potenciál je najmä v tom, že na seba viaže časť elektorátu, ktorý by mohol niekomu pomôcť dostať sa do parlamentu. V posledných parlamentných voľbách získal 63 883 prednostných hlasov. Takmer polovica opýtaných, 49,6 percenta, by však stranu bývalého vicepremiéra nikdy nevolila. Podľa Štefančíka môže táto skupina predstavovať voličov opozičných strán.
Prieskum ukázal, že najväčšiu skupinu potenciálnych voličov Tarabovej strany tvoria občania, ktorí nevolili v posledných parlamentných voľbách – 42 percent celého potenciálu a viac ako polovicu pevného jadra. Druhým najväčším zdrojom je Smer s 22 percentami potenciálu, nasleduje Hlas-SD s 11 percentami a SNS. Najviac by zvažovali voliť Tarabu voliči Smeru a Hlasu, až v prípade 38 percent opýtaných. Štefančík by bol v prípade Smeru a Republiky opatrný, keďže si budú vzájomne kradnúť voličov.
Pri voličoch Republiky by zvažovalo voľbu jeho strany 14,6 percenta opýtaných. Podľa Cirnera je zrejmé, že Taraba bude loviť voličov v stranách vládnej koalície, hlavne v SNS, a tiež v mimoparlamentnej Republike a ďalších ministraničkách, ktoré sú konzervatívne, nacionalistické, kresťanské a antiprogresívne. Pre Republiku však podľa neho nebude väčším konkurentom, pretože je už súčasťou establišmentu a voliči Republiky mu neuveria, že je iný. Štefančík si myslí, že SNS bude poslednou kandidátkou, cez ktorú sa Taraba dostal do parlamentu.
Podľa Cirnera vloženie priezviska do názvu strany napovedá, že predseda je strana a strana je predseda. Ľudia si nevyberajú stranu, ale hlavne lídra, čo podľa neho hovorí aj o Tarabových ambíciách. Taraba si buduje imidž konzervatívneho politika, ktorý hrá na kresťanské a národné témy, pričom jeho hlavným nepriateľom je progresivizmus. Štefančík nepovažuje pochvalné slová premiéra Fica či ministra Kaliňáka na Tarabovu adresu za výnimočné – ide podľa neho o komunikačné stratégie na zachovanie pokoja vo vládnej koalícii.
