Slovensko má najnižšiu príjmovú nerovnosť v EÚ, štvrtina domácností však žije od výplaty do výplaty
Slovensko malo v minulom roku najnižší Giniho koeficient príjmovej nerovnosti spomedzi všetkých 27 krajín Európskej únie. Vyplýva to z údajov Eurostatu. Hodnota ukazovateľa dosiahla 23,0, kým priemer EÚ bol 29,2. Giniho koeficient porovnáva skutočné rozdelenie príjmov v krajine so situáciou, keď by mali všetci rovnako. Hodnota 0 predstavuje dokonalú rovnosť, hodnota 100 úplnú nerovnosť.
Za Slovenskom nasledujú Belgicko (23,4), Česko (24,0), Slovinsko (24,6) a Poľsko (24,9). Najväčšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú v Bulharsku (37,7), Lotyšsku (35,6) a Litve (35,5). Z okolitých krajín je na tom najhoršie Maďarsko s hodnotou 29,5, mierne nad priemerom Únie. Rakúsko má 27,4 a Nemecko 30,1.
Eurostat upozorňuje, že tieto čísla nezachytávajú aktuálnu situáciu. Údaje pochádzajú z európskeho zisťovania o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC), v ktorom sa domácnosti pýtajú na príjmy v predchádzajúcom roku. Vlaňajšie výsledky tak vychádzajú z príjmov za rok 2024 a opatrenia, ktorými vláda od roku 2025 konsoliduje verejné financie, sa v nich ešte neprejavili.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že pri balíčku na rok 2025 klesnú čisté príjmy priemernej rodiny o 326 eur ročne a rodín s deťmi až o 490 eur. Tohtoročný balík podľa rady zníži disponibilné príjmy domácností v priemere o 2,1 percenta, teda o 376 eur ročne. Jednotlivec bez detí príde o 247 eur, rodina s dvoma deťmi o 858 eur. Najtvrdšie to zasiahne rodiny s deťmi, v ktorých aspoň jeden z rodičov podniká, tie prídu v priemere o 1 056 eur.
Najvyšší výkon má Bratislava, najchudobnejší je východ
Národná banka Slovenska upozorňuje, že Slovensko má síce najrovnomernejšie rozdelenie príjmov v Únii, no zároveň jedno z najnerovnomernejších rozložení ekonomickej aktivity. Bratislavský kraj dosiahol v roku 2024 výkon na obyvateľa na úrovni 153 percent priemeru EÚ a patril medzi 20 najbohatších regiónov Únie. Východné Slovensko sa s 54 percentami zaradilo naopak medzi 20 najchudobnejších. Spomedzi krajov je na tom najhoršie Prešovský s 46 percentami priemeru Únie.
Ešte výraznejšie je to vidieť na chudobe. V Bratislavskom kraji je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených len 2,9 percenta ľudí, najmenej zo všetkých 243 regiónov Únie. Na východe Slovenska je to 26,3 percenta, teda deväťkrát viac a nad priemerom EÚ. Najhoršie je na tom Prešovský kraj, kde je ohrozených 29,9 percenta obyvateľov, približne 240-tisíc ľudí.
V Prešovskom kraji si 15,7 percenta ľudí nemôže dovoliť dostatočne vykúriť byt. Týždňovú dovolenku si nemôže dovoliť 13,3 percenta obyvateľov Bratislavského kraja, no až 37,2 percenta ľudí v Banskobystrickom kraji. Dlhodobo nezamestnaných bolo v roku 2023 v Bratislave 1,3 percenta ľudí, na východe 7,2 percenta.
Nízka nerovnosť neznamená vysoké príjmy
Nízka nerovnosť automaticky neznamená, že sa Slovákom žije dobre. Väčšina ľudí totiž zarába podobne málo. Čistá ročná mzda slobodného človeka s priemerným platom je 15 686 eur, čo je jedna z najnižších hodnôt v Únii. Priemer EÚ je 26 929 eur, Česi majú 19 569 eur a Poliaci 16 163 eur. Hranica chudoby, ktorá sa počíta z mediánu príjmov domácností, je na Slovensku približne 650 eur mesačne pre jednotlivca.
Priemerná hrubá mzda dosiahla v druhom štvrťroku tohto roka 1 707 eur a medziročne vzrástla o 3,2 percenta, najpomalšie za posledných šesť rokov. Ceny však rástli rýchlejšie, takže si ľudia za výplatu reálne kúpili o 0,5 percenta menej. Podľa Eurostatu mzdy vo verejnom sektore klesli o 0,5 percenta, kým v súkromnom stúpli o 4,3 percenta.
Podľa NBS má viac ako štvrtina domácností problém prežiť z výplaty. Ich úspory by nepokryli ani polovicu mesačného príjmu. Naozaj chudobné sú pritom len približne tri percentá domácností. Ďalších zhruba 23 percent vlastní majetok, najčastejšie byt alebo dom, no hotovosť im chýba. Nečakaný výdavok 461 eur nedokáže pokryť 26 percent ľudí.
Za nespravodlivý považuje ekonomický systém 69 percent domácností, ktoré majú majetok, no nemajú hotovosť, a 66 percent chudobných domácností bez rezerv. Pri ostatných je to 58 percent. Ak domácnosti nemajú rezervy, pri výpadku príjmu obmedzia spotrebu takmer v rovnakom rozsahu, čím sa hospodárske poklesy prehlbujú.
