Hladina Balatonu sa priblížila k historickému minimu
Začiatkom októbra 2026 klesla priemerná hladina Balatonu na 29 centimetrov. Historické minimum zaznamenané 4. októbra 2003 predstavovalo 23 centimetrov, rozdiel oproti rekordnému minimu tak bol šesť centimetrov. Podľa údajov maďarského vodohospodárskeho informačného systému Hydroinfo sa hladina počas leta 2026 výrazne znižovala – kým začiatkom júna dosahovala približne 84 centimetrov, začiatkom októbra už bola pod hranicou 30 centimetrov. Údaj v centimetroch nepredstavuje skutočnú hĺbku jazera, ale výšku hladiny voči stanovenej nule vodomernej stanice.
Prečo Balaton prichádza o vodu
Balaton je najväčším jazerom strednej Európy s rozlohou približne 605 km² a priemernou hĺbkou len 3,52 metra pri referenčnej hladine +100 centimetrov. Práve pre svoju plytkosť je mimoriadne citlivý na zmeny hladiny. Medzi hladinami −50 a +150 centimetrov sa objem jazera takmer zdvojnásobí – z 1,27 na 2,45 kubického kilometra.
Vedecká práca A Balaton vízpótlása: Tenni, de mikor és mit?, publikovaná v časopise Hidrológiai Közlöny v roku 2025, vznikla v spolupráci odborníkov z Budapeštianskej technickej a ekonomickej univerzity a výskumného prostredia HUN-REN. Podľa väčšiny skúmaných klimatických projekcií sa dlhodobá vodná bilancia Balatonu postupne preklápa z prebytku do deficitu. Dôležitú úlohu zohráva aj teplota – teplejší vzduch zvyšuje potenciál odparovania a dlhšie obdobia bez zrážok vysušujú okolité povodie.
Analýza meteorológa Pétera Szabóa zverejnená na odbornom portáli Másfélfok uvádza, že v rokoch 2000 až 2025 bolo 16 z 26 rokov charakteristických zápornou ročnou vodnou bilanciou povodia Balatonu. Za viac než päť desaťročí sa letný deficit vody zvýšil na viac než dvojnásobok, zatiaľ čo zimný vodný prebytok rástol iba mierne. Podľa správy Národného vodohospodárskeho riaditeľstva (OVF) z 28. mája 2026 sa na povodí Balatonu od roku 2021 kumuloval deficit zrážok, ktorý do apríla 2026 dosiahol v priemere takmer 500 milimetrov. Počas zimného hydrologického polroka 2025/2026 spadlo na povodie o 26 percent menej zrážok, než predstavuje dlhodobý priemer.
Tri jazerá namiesto jedného
Jazero má prirodzene členitú morfológiu a vedci pri hydrologickom modelovaní rozlišujú štyri vodné celky: Keszthelyskú zátoku, Szigligetskú, Szemeskú a Siófokskú panvu. Autori štúdie vytvorili mapu, ktorá ukazuje, ktoré časti dna by zostali pod vodou pri rôznych úrovniach hladiny; za potenciálne otvorenú vodnú plochu považujú územia s hĺbkou väčšou ako jeden meter. Pri poklese hladiny na −200 centimetrov by podľa modelu zostali takéto vodné plochy už len v troch väčších, navzájom oddelených častiach.
V štúdii sa pri nepriaznivom klimatickom scenári RCP8.5 uvádzajú tieto modelové termíny dosiahnutia extrémnych vodných hladín: hladina 0 cm v rokoch 2078 – 2083, −100 cm v rokoch 2081 – 2086 a −200 cm v rokoch 2088 – 2095. Prvý rok v každom rozpätí predstavuje 10. percentil modelovaných hodnôt, druhý medián. Pri hranici −200 centimetrov štúdia uvádza medián až rok 2095, preto nie je správne tvrdiť, že Balaton sa má rozdeliť na tri jazerá už v roku 2066.
Balaton sa môže zmeniť na nepoznanie
Výskumníci porovnávali dva klimatické scenáre. V optimistickejšom RCP4.5 by si Balaton podľa modelov dokázal zachovať svoju súčasnú podobu až do konca storočia, hladina by však výrazne kolísala a na zachovanie súčasného spôsobu využívania jazera by po roku 2040 mohlo byť potrebné jeho občasné umelé dopĺňanie vodou. Pri scenári RCP8.5 by sa vodná bilancia v poslednej tretine storočia mohla výrazne zhoršiť a zachovanie dnešnej rozlohy jazera by si vyžadovalo rozsiahle a ku koncu storočia dokonca trvalé dopĺňanie vody.
V štúdii sa spomínajú možné zdroje dopĺňania vrátane riek Rába, Dunaj, Mura a Dráva. Každé riešenie však naráža na technické, ekologické či vodohospodárske obmedzenia a ani umelé dopĺňanie vody nedokáže odstrániť všetky prirodzené výkyvy hladiny. Plytšie pobrežné úseky, ustupujúca voda a častejšie obdobia nízkej hladiny môžu ovplyvniť prístavy, pláže, vodné športy aj život v jazere.
