Čučoriedky môžu súvisieť s lepšou náladou. Vedci skúmali ich účinky na seniorov
Depresia a zhoršená psychická pohoda patria medzi časté problémy ľudí vo vyššom veku. Vedci preto hľadajú spôsoby, ako depresívne príznaky zmierňovať. Jednou z možností by mohla byť pravidelná konzumácia čučoriedok, ktoré obsahujú vlákninu a antokyány ovplyvňujúce črevné baktérie.
Tím z Harvard Medical School otestoval, či konzumácia čučoriedok ovplyvní psychickú pohodu seniorov. Experiment dokončilo 18 ľudí nad 65 rokov s miernymi depresívnymi príznakmi. Desať dostávalo denne 48 gramov prášku z mrazom sušených čučoriedok, čo zodpovedá približne dvom šálkam čerstvého ovocia. Zvyšní ôsmi užívali placebo.
Po troch mesiacoch sa príznaky zmiernili v oboch skupinách. Seniori, ktorí konzumovali čučoriedky, sa v priemere zlepšili viac, rozdiel oproti placebu však nebol štatisticky významný. Výskum viedla Courtney L. Millar z Harvard Medical School a bostonského inštitútu Hebrew SeniorLife. Výsledky publikovali v odbornom časopise The Journal of Nutrition, Health & Aging.
Štúdia bola veľmi malá. Z 20 pôvodne zaradených účastníkov ju dokončilo 18, prevažne bielych žien. Nešlo o ľudí s diagnostikovanou depresiou. Výsledky nepotvrdzujú, že čučoriedky dokážu zmierňovať depresívne príznaky.
Účastníci nejedli čerstvé ovocie, ale prášok z celých mrazom sušených plodov. Denná dávka obsahovala približne 11 gramov vlákniny, 28 gramov cukrov a 190 kilokalórií. Oba prípravky dodala organizácia US Highbush Blueberry Council, ktorá podľa autorov nezasahovala do návrhu, priebehu ani vyhodnocovania experimentu.
Z analýzy vzoriek stolice vyplynulo, že zloženie bakteriálnych spoločenstiev zostalo po troch mesiacoch bez výraznejších zmien. Rozdiely sa objavili až pri analýze bakteriálnych génov. V čučoriedkovej skupine sa zmenilo zastúpenie génov pre šesť typov enzýmov, pri piatich sa ich množstvo zvýšilo, pri jednom kleslo. Podobné zmeny v skupine s placebom vedci nezaznamenali.
Medzi sledovanými enzýmami bola aj polyamín-transportujúca ATPáza, ktorá pomáha prenášať látky vrátane putrescínu, z ktorého môže vznikať kyselina gama-aminomaslová známa ako GABA. Tá sa podieľa na regulácii emócií. Podľa autorov je však premena putrescínu na GABA iba vedľajšou cestou jej tvorby v črevných baktériách a zmena množstva génov ešte nedokazuje zvýšenú produkciu GABA v mozgu.
„Vláknina a antokyány v čučoriedkach môžu meniť črevný mikrobióm aj látky, ktoré súvisia s depresiou u starších ľudí,“ uviedla Millar. Vedci chcú v ďalšom experimente sledovať väčšiu a rozmanitejšiu skupinu seniorov.
Vplyv čučoriedok na depresívne príznaky skúmali v roku 2024 aj vedci z britskej University of Reading. Do experimentu zapojili 60 mladých dospelých s priemerným vekom 20 rokov. Po šiestich týždňoch pravidelnej konzumácie dosiahla lepšie výsledky skupina užívajúca placebo. Výsledky týchto experimentov preto nemožno priamo porovnávať.
