Dôchodky máme štedrejšie ako v Nemecku či Rakúsku. Slovensko si to dlho dovoliť nemôže
Slovenský dôchodca dostáva v pomere k mzdám viac ako priemerný Európan. Hrubý dôchodok ľudí vo veku 65 až 74 rokov dosahuje na Slovensku 62 percent hrubého zárobku tých, ktorí majú 50 až 59 rokov. Podľa údajov Eurostatu za minulý rok je priemer Únie 60 percent.
Vyšší pomer dôchodkov k mzdám majú v EÚ už len Luxemburčania, Španieli, Taliani, Gréci a Portugalci. V Rakúsku dosahuje tento ukazovateľ 56 percent, v Česku 53 percent, v Maďarsku 49 percent a v Nemecku 48 percent.
Pre ľudí, ktorí dnes pracujú a odvádzajú do Sociálnej poisťovne peniaze na penzie, je to zlá správa. Dlhodobá projekcia ministerstva financií pre Európsku komisiu odhaduje, že v roku 2050 bude dôchodok z prvého piliera predstavovať pri odchode do dôchodku približne 36 percent predchádzajúceho hrubého zárobku. Spolu s druhým pilierom by to bolo 44 percent.
Priemerná hrubá mzda bola v druhom štvrťroku tohto roka na úrovni 1 707 eur. Pri týchto sumách by štyridsiatnik s priemerným platom dostal z prvého piliera asi 615 eur mesačne. S druhým pilierom by dôchodok vyšiel približne na 750 eur.
Finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upozorňuje, že zmena dôchodkového systému takmer isto príde. „Je teda pravdepodobné, že dnešný štyridsiatnik dostane výrazne menej ako polovicu čistej mzdy pred odchodom na dôchodok,“ hovorí.
Kto chce na dôchodku žiť na podobnej úrovni ako počas práce, musí si podľa analytika odkladať sám. „Aj pri skutočne priaznivom scenári bude človeku po odchode do dôchodku chýbať 40 percent predchádzajúceho čistého príjmu a pri realistickom to bude oveľa viac,“ upozorňuje Búlik.
Dôchodkový systém podľa odborníka v posledných rokoch rozdával viac, ako si mohol dovoliť, čo dokazujú aj deficity Sociálnej poisťovne za posledné tri roky. „Treba povedať, že výška dôchodkov priznaných v posledných rokoch je voči vývoju úrovne miezd mimoriadne priaznivá,“ hovorí analytik.
V neprospech budúcich dôchodcov hrá aj demografický vývoj. V roku 2023 pripadalo na jedného seniora 3,3 obyvateľa vo veku 20 až 64 rokov. V roku 2050 to má byť už len 1,8 človeka. Prvý pilier funguje priebežne, čiže dôchodky dnešných seniorov platia zo svojich odvodov dnešní pracujúci.
Štát bude preto musieť siahnuť po kombinácii neskoršieho odchodu do dôchodku, vyšších odvodov, väčších dotácií a pomalšieho rastu penzií v porovnaní so mzdami. „To všetko smeruje k tomu, že bude treba okresávať výdavky na samotné dôchodky,“ varuje Búlik.
Od januára do septembra tohto roka vyplatila Sociálna poisťovňa na penziách 9,16 miliardy eur, o 336 miliónov eur viac ako za rovnaké obdobie vlani. Za celý minulý rok to bolo 12,76 miliardy eur. Tento rok má suma podľa rozpočtu stúpnuť na 13,3 miliardy eur a budúci rok na 13,7 miliardy eur.
Odvody od pracujúcich na vyplácanie penzií nestačia. Podľa schváleného rozpočtu na rok 2026 štát poskytne na starobné poistenie 2,3 miliardy eur. Zvyšok musí poisťovňa vyškrabať z vlastných zdrojov. „Podľa schváleného rozpočtu na rok 2026 bude vzniknutý deficit v základnom fonde starobného poistenia riešený použitím prostriedkov z rezervného fondu solidarity v sume 1,9 mld. eur a presunom finančných prostriedkov z prebytkových základných fondov v sume 1,5 miliardy eur, spolu v sume 3,4 miliardy eur,“ vysvetľuje hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Od januára sa všetky dôchodky zvýšia o 3,4 percenta, takže priemerný starobný dôchodok, ktorý bol v septembri 733,11 eura, stúpne približne o 25 eur na zhruba 758 eur mesačne. „Sociálna poisťovňa zvýši dôchodky automaticky bez osobitnej žiadosti dôchodcu vo výplatnom termíne v januári 2027,“ informoval Kontúr.
Parlament v stredu schválil novelu poslancov koaličnej SNS, podľa ktorej od januára dostanú ľudia nad 85 rokov s aspoň 30 rokmi dôchodkového poistenia minimálny dôchodok najmenej na úrovni 240 percent životného minima, teda približne 710 eur mesačne. Poslanec Roman Michelko (SNS) zdôvodnil zmenu najmä vysokými nákladmi na domovy pre seniorov.
Šetriť sa bude na predčasných dôchodkoch, o ktoré po sprísnení pravidiel klesol záujem. Poisťovňa ich v septembri vyplácala vyše 24-tisíc, o tretinu menej ako pred rokom. „Pri dnešnom zadlžení verejných financií nemožno počítať s tým, že všetko vyriešia transfery zo štátneho rozpočtu,“ dodáva Búlik.
