Susedia nám platovo utekajú, hoci pracujeme takmer rovnako. Ekonóm vysvetľuje, kde robíme chybu
Slovenské mzdy rastú pomalšie než u susedov a pomyselná priepasť sa zväčšuje. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vysvetľuje, prečo zaostávame a čo by to mohlo zmeniť.
Za 10 rokov naše platy stúpli o 75 %, zatiaľ čo u našich susedov sa zdvojnásobili. Čím si to vysvetľujete?
Začnime rokom 2015, oproti ktorému to porovnávame. To bol rok, keď bolo euro mimoriadne silné a naopak meny našich susedov, česká koruna, poľský zlotý a aj maďarský forint boli veľmi slabé. Takže sa nám zdalo po prepočte na eurá, že naše mzdy sú rovnako vysoké ako české.
Samozrejme, že hneď ako sa česká koruna zotavila, tak sa po prepočte na eurá české mzdy vrátili na vyššiu úroveň. To však nevysvetľuje úplne všetko. Aj keby sme abstrahovali od zmien výmenného kurzu, ktoré našim susedom, najmä Poliakom a čiastočne Čechom, pomohli najmä v posledných asi troch rokoch, tak vidíme, že špeciálne poľské mzdy rastú výrazne rýchlejšie než naše.
Možno po prepočte na eurá je ten rozdiel dvojnásobný, ale aj keď to očistíme o výkyvy kurzov, tak Poľsku sa darí výrazne lepšie. Je to tým, že Poľsko viac-menej poctivo pracuje na zlepšovaní svojej ekonomiky. Je tam oveľa rýchlejší hospodársky rast a tým pádom si môžu dovoliť aj vyššie mzdy.
U nás na Slovensku vidíme, že posledné dva roky máme veľmi neduživý rast len okolo alebo menej než jeden percentuálny bod. A to znamená aj to, že naše mzdy rastú pomaly, naše príjmy sa nezvyšujú tak rýchlo ako u našich susedov a tí sa nám vzďaľujú čoraz viac.
Odborníci slabé platy zdôvodňujú aj tým, že máme problém s nízkou produktivitou práce. Čo to vlastne znamená? Pracujú Slováci menej?
Nie celkom. Čo sa týka počtu odpracovaných hodín, tak pracujeme skoro rovnako ako Česi alebo Maďari. Ten rozdiel je možno 10 minút za týždeň.
Poliaci týždenne odpracujú naozaj asi o jednu hodinu viac, ale to tiež zďaleka nevysvetľuje ten mzdový rozdiel. Kľúčová je produktivita, čiže koľko dokážete vytvoriť produktov alebo služieb za jednu odpracovanú hodinu.
Čo sa týka produktivity, tak medzi rôznymi krajinami sveta sú rozdiely možno až stonásobné. Keď idete do najchudobnejších krajín v Afrike alebo v Ázii, tak naozaj dokážu za hodinu vytvoriť produktov alebo služieb možno 100-krát menej než tie najbohatšie krajiny ako Švajčiarsko alebo Nórsko.
My sme medzi tými bohatšími krajinami, ale za úplne najlepšími stále zaostávame. Zdá sa, že Poliaci sa na tú úplnú špičku doťahujú rýchlejšie, takže ich schopnosť vyprodukovať nejaké množstvo tovarov alebo služieb za jednu hodinu alebo za jeden týždeň už je na tom lepšie než u nás.
Máme byť teda demotivovaní? Máme vôbec šancu v najbližších piatich či desiatich rokoch dobehnúť Česko alebo Poľsko, alebo sa budú platové rozdiely ešte prehlbovať?
Závisí, ako sa budeme snažiť. Po anglicky sa hovorí, že je lepšie „work smart, not hard“, čiže treba robiť múdro, chytro a nie tvrdo. Nemusíme si zakladať na tom, akí sme pracovití, ale máme sa naozaj snažiť, aby sa celá naša krajina zlepšovala a aby sme pracovali efektívnejšie.
To sa samozrejme nedá dosiahnuť z roka na rok, ale napríklad ešte pred piatimi rokmi sme mali vyššie priemerné mzdy než Poliaci. Medzitým nás však predbehli. Takže v horizonte piatich až desiatich rokov je naozaj možné, aby sme ich znovu dobehli a predbehli.
Ale to si vyžaduje zlepšiť motiváciu pracovať a podnikať, čiže čiastočne aj znížiť vysoké dane z práce, ktoré máme teraz, zlepšiť výskum a vývoj, zlepšiť podnikateľské prostredie, znižovať korupciu tak, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, aby sa tu oplatilo podnikať, aby sme podporili práce s vysokou pridanou hodnotou a nie len jednoduchú montáž.
A potom po nejakých piatich až desiatich rokoch sa výsledky dostavia.
