Rokovania v Abú Zabí priniesli dohodu o výmene zajatcov, Európa zostala za dverami
Trojstranné stretnutie zástupcov Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov sa po dvoch dňoch rokovaní v Abú Zabí skončilo bez veľkého zlomu, no obnovilo diplomatické úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine. To poľavilo po tom, ako Američania zaútočili na Irán. Znepriatelené strany sa dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a na pokračovaní trojstranných rozhovorov. Európa však zostala bokom.
Ukrajinská delegácia hovorí o pokroku
Jedinou konkrétnou dohodou dosiahnutou v Spojených arabských emirátoch je rozsiahla výmena vojnových zajatcov. Obe strany síce vyjednávanie opísali frázami ako „produktívne“ či „vecné“, členovia ukrajinskej delegácie však hovorili o pokroku. Bývalý minister obrany Rustem Umerov, ktorý Ukrajincov viedol, priznal, že „pretrvávajú výrazné rozdiely“, no existuje podľa neho príležitosť na pokračovanie v rokovaniach.
Ukrajinský poslanec Davyd Arachamija bol optimistickejší. Dvojdňové rokovania boli podľa neho ťažké, ale priniesli posun. Pochválil postup amerických vyjednávačov – špeciálneho vyslanca Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera, poradcu a zaťa šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa. Práve oni dohodli stretnutie a počas rozhovorov prevzali úlohu sprostredkovateľov. Podľa Arachamiju Rusi prišli s prísnymi inštrukciami, ale spôsob, akým americkí zástupcovia štruktúrovali diskusiu cez povojnový obraz oboch krajín, otvoril dialóg. Dohoda by mohla byť dosiahnutá do konca roka.
Cesta do Moskvy a Dublinu
Obaja americkí vyjednávači plánujú odletieť do Moskvy, aby vec prebrali s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Podľa Kushnera chcú zhodnotiť rokovanie a pokúsiť sa dosiahnuť pokrok. Následne by sa mali v írskom Dubline, kde sa bude konať summit európskych lídrov, stretnúť s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským a informovať ho o výsledkoch v Kremli. Arachamija ich vyzval, aby po návšteve Moskvy prišli do Dublinu a čo najskôr usporiadali druhé zasadnutie, pretože podľa neho existuje dobrý impulz na nájdenie riešenia ešte pred novým rokom.
Najväčšia výmena zajatcov
Kushner ako úspech vyzdvihol, že sa Moskva a Kyjev dokázali dohodnúť na výmene vojnových zajatcov. Mala by byť najväčšia, k akej dosiaľ prišlo. Ruské a ukrajinské zdroje hovoria o 1 000 až 1 500 zajatcoch na každej strane. Alexander Zorin z generálneho štábu ruských ozbrojených síl pre televízny kanál Vesti povedal, že výmena by sa mohla uskutočniť už o dva či tri týždne. O presnom počte prepustených by sa malo rokovať vo štvrtok.
Ruská delegácia o bezpečnostnej architektúre
Podľa Vladimira Medinského, bývalého ministra kultúry a Putinovho poradcu, ktorý viedol ruskú delegáciu, prebiehali rozhovory v priateľskej atmosfére. Sústredili sa najmä na európsku bezpečnostnú architektúru, ktorá podľa neho po Jaltskej a Postupimskej konferencii v roku 1945 zlyhala. Za účasti americkej strany si vymenili stanoviská – v niektorých oblastiach našli spoločnú reč, v iných nie. Medinskij, ktorý má povesť ultranacionalistického „jastraba“, vyhlásil, že svet potrebuje nový, moderný a vylepšený bezpečnostný systém, ktorý by bol spravodlivý a nebol by na úkor žiadnej krajiny.
Európa za dverami
Stretnutie v Abú Zabí pre európskych zástupcov nedopadlo dobre. Ukrajinská delegácia ich priebežne informovala, no zostali za dverami. Moskva ich za rokovacím stolom nechcela, a to napriek tomu, že Zelenskyj i ďalší ukrajinskí politici opakovane žiadali účasť európskych predstaviteľov. Ukrajinskí spojenci z Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, z NATO i Európskej komisie sa tak opäť mohli len prizerať.
Arachamija po rokovaní zdôraznil, že v budúcnosti by sa nemali konať už len trojstranné stretnutia, ale mnohostranné, aby v nich mal zastúpenie i starý kontinent. Ukrajina je súčasťou Európy a európske krajiny musia spolu s Ukrajinou sedieť pri rokovacom stole a diskutovať o tom, ako bude vyzerať bezpečnosť v Európe. Podobne reagoval Zelenskyj počas návštevy Dánska, podľa ktorého nemožno uvažovať o európskej bezpečnosti bez zapojenia Európy.
Agentúra TASS po stretnutí informovala, že Putin je otvorený kontaktom s Európskou úniou, no tvrdé, niekedy až posmešné vyjadrenia z Moskvy tomu nenasvedčovali. Medinskij priznal, že ruská delegácia s európskym tímom v Abú Zabí vôbec nekomunikovala, pretože ich pozícia je podľa neho „nejasná“. Európu obvinil, že je „spoluvinníkom kolektívneho klamu“ voči ukrajinskému ľudu, a na rokovaní sa bude môcť zúčastniť až vtedy, keď sa v nej „prebudí svedomie“. Podľa ruských médií dodal, že by bolo užitočné, keby sa od amerických vyslancov poučili zdravému rozumu, realizmu a túžbe dosiahnuť mier.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová sa zase zabávala na tom, ako sa EÚ nevie dohodnúť, kto by ju na rokovaniach s Moskvou zastupoval. „Ešte nehrali kameň, papier, nožnice?“ napísala na sociálnej sieti Telegram.
