Drony vracajú vojnu do ruského vnútrozemia. Ukrajinská jednotka zasahuje ciele až 3 200 km od hraníc
Ruská armáda v noci na piatok 13. novembra a v ranných hodinách pokračovala v útokoch na ukrajinské mestá. Pod paľbou sa ocitli Odesa, Rivne, Vinnycia aj Kyjev. Údery si vyžiadali ľudské obete a viacerých zranených vrátane detí.
Ukrajina za posledné roky výrazne posunula svoje schopnosti viesť ďalekonosné útoky na vojenské a strategické objekty hlboko na území Ruskej federácie. Bezpilotné lietadlá domácej výroby dnes dokážu prekonať vzdialenosti niekoľkých tisíc kilometrov, prenikať cez ruskú protivzdušnú obranu a zasahovať ciele, ktoré Moskva považovala za bezpečné.
Podľa veliteľa jednej z utajených jednotiek Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR MOU), vystupujúceho pod volacím znakom „Vektor“, sa najväčší zaznamenaný zásah jeho jednotky uskutočnil vo vzdialenosti až 3 200 kilometrov. V rozhovore pre agentúru Ukrinform veliteľ priblížil počiatok ukrajinských ďalekonosných úderov, technologický vývoj bezpilotných lietadiel, spôsob fungovania jeho jednotky aj schopnosti ruských protivníkov.
Začiatky ukrajinských deep strike operácií siahajú podľa veliteľa do konca októbra pred štyrmi rokmi, keď jeho jednotka v rámci HUR uskutočnila prvé vypustenia bezpilotných lietadiel „Ljutyj“ na vzdialenosť presahujúcu tisíc kilometrov. Dovtedy sa ukrajinské útoky týmto spôsobom realizovali približne na vzdialenosť 500 až 600 kilometrov. Neskôr sa do výzbroje pridali ďalšie typy dronov, medzi nimi „Bober“, FP a „Morok“, ktorých schopnosti sa rozširovali o presnejšie navigačné systémy, optické navádzanie a prvky umelej inteligencie.
„Vektor“ zdôrazňuje, že úspešná operácia nie je iba otázkou samotného dronu. Mimoriadne dôležité sú príprava, plánovanie, analýza trás, vyhodnocovanie nepriateľskej protivzdušnej obrany a systémov rádioelektronického boja. Jednotka preto od začiatku zohrávala významnú úlohu nielen pri realizácii útokov, ale aj pri testovaní nových technológií a overovaní ich funkčnosti v reálnych bojových podmienkach.
Jednotku tvoria predovšetkým skúsení dôstojníci s dlhoročnou bojovou praxou. Medzi jej príslušníkmi sú odborníci na spojovacie systémy, spravodajstvo, elektronický boj, letectvo aj námornú pechotu. Príslušníci často pôsobia samostatne, ďaleko od hlavných síl, a musia byť schopní fungovať v náročných podmienkach niekoľko dní či týždňov.
Rusko sa snaží ukrajinské ďalekonosné útoky zastavovať kombináciou protivzdušných systémov, elektronického boja a technických ochranných opatrení. Na ochranu strategických objektov nasadzuje systémy Pancir, Buk a Tor, ako aj mobilné palebné skupiny vybavené prostriedkami Šilka a Tunguska. Napriek tomu má Rusko zásadný problém: rozlohu svojho územia. Kým v minulosti sa obrana sústreďovala predovšetkým pozdĺž hraníc, dnes musí Moskva presúvať systémy aj do vzdialených oblastí vrátane Petrohradu, Smolenska, Moskvy či Krasnodaru.
„Vektor“ uvádza, že v jeho jednotke dosahuje úspešnosť doletu bezpilotných lietadiel k cieľom až 78 percent. Zatiaľ čo pri prvých operáciách nasadzovali približne desať až dvadsať dronov, dnes už ide o stovky bezpilotných lietadiel. Úspech pritom závisí aj od rozdelenia letov do viacerých vĺn, rôznych časov a trás, čo komplikuje obranu protivníka.
Podľa „Vektora“ majú ukrajinské ďalekonosné útoky okrem vojenských a ekonomických dôsledkov aj výrazný spoločensko-politický vplyv. Ich cieľom nie je iba poškodzovať nepriateľské kapacity, ale aj narúšať pocit bezpečia, na ktorom ruské vedenie dlhodobo buduje svoju propagandu. „Ďalekonosné útoky vrátili vojnu do domovov Rusov a ukázali, čo Rusko prinieslo na Ukrajinu,“ uviedol veliteľ.
