Košický basketbal sa vracia medzi elitu, Jendrichovský varuje pred veľkým problémom
Košický ženský basketbal kedysi zbieral tituly ako na bežiacom páse a bol výkladnou skriňou slovenského ženského basketbalu. Značka Good Angels síce pred rokmi skončila, no jej pokračovateľ Young Angels Košice po náročných sezónach opäť vracia nádej na boj o titul. Generálny manažér klubu Daniel Jendrichovský priblížil, akým úskaliam košický klub čelí, a vyjadril sa aj k reprezentácii či možnému návratu ruských národných tímov, o ktorom bude FIBA rozhodovať v decembri.
Posledný titul získali Košice ešte pod hlavičkou Good Angels v roku 2018. Následne sa klub venoval primárne mládeži. Jendrichovský vysvetlil, že v posledných piatich rokoch nebol pre klub výsledok v extralige dôležitý. „Potrebovali sme ju, pretože prostredníctvom nej je jednoduchšie financovať mládežnícky šport. Zároveň mladé hráčky mali kde hrať, keď prešli mládežníckymi kategóriami,“ uviedol.
Aktuálny káder je zložený z odchovankýň klubu, ktoré doplnili štyri Američanky. „Povedal som si, že po zlých skúsenostiach s rodičmi nemá význam investovať čas, energiu a obetovať výsledok v extralige. Jednoducho to nefungovalo. Preto som si dal viac záležať na tom, aké legionárky vieme pri našich finančných možnostiach nájsť. Ukázalo sa, že majú obrovský potenciál,“ povedal.
Okrem Dominiky Bančákovej, ktorá sa do klubu vrátila, má tím ostatné Slovenky do 20 rokov. „Dievčatá ukázali, že sa s nami musí počítať. Z dlhodobého hľadiska to však nie je udržateľné. Fungujeme tak, že hľadáme veľký výkon za málo peňazí. Pred desiatimi rokmi to bolo podobné, ale platovo sa hráčky pohybovali o jednu nulu vyššie,“ vysvetlil Jendrichovský s tým, že v minulosti klub hľadal menej známe Američanky, ktoré po sezóne odchádzali za lukratívnejšími podmienkami do zahraničia.
Mladé hráčky podľa neho v predošlých sezónach hrali nasilu 25 až 30 minút na zápas. „V koncovkách to boli práve ony, na ktorých to celé stálo. To je niečo, čo sa nedá naučiť a nikdy to nezískajú, kým to nezažijú na vlastnej koži. Práve v takých momentoch najviac rastie ich kvalita,“ uviedol.
Klub však musí rozmýšľať nad každým eurom. „Momentálne nevieme, ktorá z Američaniek u nás zostane aj na konci januára. Som veľmi opatrný podpisovať dlhodobé zmluvy, keď nevieme, či nám to náš rozpočet umožní, a najmä, či nedostanú lepšie ponuky už v priebehu sezóny. Ak by sa podarilo udržať tím pokope, rozhodne máme šancu pomýšľať aj na viac ako len zisk medaily. Od roku 2018 máme najlepšie družstvo, ak nerátam sezónu 2019/2020, keď nás zarezal koronavírus,“ dodal.
Vlak ženského basketbalu nám ušiel
Jendrichovský v minulosti pôsobil aj ako generálny manažér slovenskej reprezentácie. Ku šanciam Sloveniek v kvalifikácii na ME, kde narazia na Srbsko, Holandsko a Grécko, povedal: „Úprimne poviem, že za každé víťazstvo v skupine budem veľmi šťastný. Realita je taká, že vlak ženského basketbalu nám ušiel. Hráčky, ktoré mali špičkovú kvalitu, už výrazne dozreli.“
Aj vzhľadom na absenciu Terézie Pálenikovej bude podľa neho veľmi ťažké nájsť za ňu náhradu. Za jeden z problémov považuje aj to, že Slovensko klesá v medzinárodnom rebríčku, ktorý má vplyv na nasadzovanie tímov v rámci kvalifikácií. „Je veľmi ťažké dostať sa späť hore. Budeme mať obrovský problém, aby sme sa aspoň udržali v treťom výkonnostnom koši,“ upozornil.
Mužský basketbal išiel podľa neho za posledné roky hore. „Realita však je, že slovenská stopa by mala byť v našej lige výrazne väčšia, aby sme dokázali vychovávať viac talentov. V tomto smere idú príkladom Levice či Prievidza, ktoré majú v kádri viacero Slovákov,“ uviedol.
K návratu Rusov: Politika a šport sú úzko prepojené
V decembri bude FIBA rozhodovať o možnom návrate ruských basketbalových reprezentácií na medzinárodnú scénu. Jendrichovský si nemyslí, že by to momentálne mala byť téma. „Môžeme sa baviť o tom, že politika a šport spolu nesúvisia, ale napriek tomu sú veľmi úzko prepojené. Nerád by som sa púšťal do moralizujúcich hodnotení, keďže je to veľmi ťažká téma. Najlepšie by bolo, ak by sa hneď zajtra skončila nezmyselná vojna na Ukrajine a potom by sme sa mohli začať baviť o tom, kto a za akých okolností by sa mohol vrátiť na medzinárodnú scénu,“ povedal.
Nevie si predstaviť, že by na MS proti sebe nastúpili Ukrajina a Rusko. „Na druhej strane nemôžem na Rusov, čo sa týka športu, povedať nič zlé. Dlhé roky sme hrávali proti ruským družstvám a vždy to bolo skvelé. Aj vzťahy sme mali veľmi dobré. Nič to však nemení na tom, že krajina, ktorá útočí na svojho suseda, musí počítať s tým, že sa na ňu bude svet pozerať tak, ako sa pozerá. Opakujem však, že je to ťažká téma a situácia a jej riešenie bude ešte mimoriadne komplikované,“ uzavrel Jendrichovský.
