Čo porazilo socializmus? Katalóg Neckermanna
V týchto dňoch okolo 17. novembra budete počuť veľa slov prednesených s pátosom o slobode a demokracii, možno aj nejaké sprisahanecké teórie, že socializmus padol, lebo to tak naplánovala Štátna bezpečnosť. Tak sa pozrime ešte na niečo menej vzletné, oveľa prízemnejšie, čo vám na tribúnach nepripomenú.
Zjednodušene povedané, starý režim porazili aj katalógy zásielkových obchodov Neckermann či Quelle. Totálne a bez milosti.
Čo boli zač, tieto katalógy? Biblie konzumnej spoločnosti. V čase najväčšej slávy to boli hrubé niekoľkokilogramové knihy, mohli mať aj tisíc strán. Niečo ako keby ste si dnešnú ponuku internetového Amazonu vytlačili na tlačiarni.
Bolo v nich všetko, čo ste si na jednej strane železnej opony mohli kúpiť a na druhej strane sa na to len závistlivo pozerať. Katalógy u nás kolovali, požičiavali sa – a povzbudzovali túžbu mať sa ako tamtí na Západe. Utvrdzovali ľudí v tom, že ak ich socializmus o niečo okradol, tak aj o toto.
Takže keď sa v osemdesiatom deviatom otvárali hranice a symbolicky rezali hraničné závory, pre mnohých ľudí to znamenalo slobodu – ísť si slobodne nakúpiť za hranice. Pre Slovákov bol najbližší Západ Rakúsko, tak najmä tam.
S pár šilingami vo vrecku ste žiadne zázraky robiť nemohli. Prvé populárne nákupy boli napríklad obrovské sáčky zrnkovej kávy, veľké ako dnešný balík brikiet na grilovanie – ak ste kupovali v najlacnejších obchodoch, presne takto aj chutila.
Nákupné výlety a všeobecný optimizmus, podporovaný tiež rečami politikov, že o niekoľko rokov dobehneme Rakúsko či Nemecko, ľudí utvrdzovali, že všetko ide správnym smerom.
Potom sa to niekde zaseklo.
Počúvali od Vladimíra Mečiara, že Slovensko môže byť druhým Švajčiarskom (už menej sa spomína, že popritom hovoril o potrebe tvrdej práce), prišli dvojnásobné platy Mikuláša Dzurindu (len sa na ne muselo čakať podstatne dlhšie, než si ľudia predstavovali). Postupne sa evergreenom stali nižšie ceny, vyššie dôchodky a istoty dnešnej koalície a po Reštarte, Hlbokej orbe a Veľkom tresku (už druhom, asi ten prvý prekročil dátum spotreby) súčasnej opozície má prísť opäť raj na zemi. Všetci sa zhodnú, požičané peniaze sa „prežrali“. Akurát, že bohatí a vplyvní si myslia, že ich prejedli chudobnejší, cez rôzne benefity. A tí chudobnejší zase, že bohatí si ešte viac napchali svoje vrecká.
Aby Slovensko rýchlejšie vyrástlo z chudobnejších socialistických pomerov, tak si vždy odhryzlo o niečo viac, než vytvorilo. Každá minutá koruna a neskôr euro sa prikladali k dlhu, ktorý krajina má. Ale nie je to len špecifikum Slovenskej republiky. Aj bohaté západné štáty si zvykli žiť na dlh.
Problém je, keď sa začne hľadať, ako boli peniaze, či už vlastné alebo požičané, využité. Európania v mnohých krajinách vyšli do ulíc, lebo sú presvedčení, že odchádzajú inam, než by mali, že sa ich osobná situácia zhoršuje a z verejných statkov sa stávajú nedostatky, napriek tomu, že dlhy naďalej rastú.
Paradoxné je, že všetky strany sa zhodujú v jednom – požičané peniaze sa „prežrali“. Akurát, že bohatí a vplyvní si myslia, že ich prejedli tí chudobnejší, cez rôzne benefity a dávky, cez sociálny štát. A tí chudobnejší zase, že bohatí si nimi ešte viac napchali svoje vrecká.
Po roku 1989 sme sa postupne stali členmi konzumnej spoločnosti, ľudia po tom túžili. Vedome, dobrovoľne a s nadšením. Bol to jeden z motorov. Potom sa začali nožnice roztvárať, spokojnosť sa vytrácala, keď sa dostávalo do rozporu to, čo ste chceli, s tým, na čo ste mali. A to platí nielen pre jednotlivca, ale aj pre štáty. Východné i západné.
V prvom novoročnom prejave po páde komunizmu v roku 1990 vtedajší československý prezident Václav Havel povedal pamätné slová, ktorými zhodnotil odchádzajúci režim: „Naše země nevzkvétá“. Dnes, po viac ako troch desiatkach rokov sa dá povedať, že ani Európa „již nevzkvétá“.
Aj za socializmu jestvovala filozofia konzumu, len ju tlmil všeobecný nedostatok. Dnes takéto zábrany nie sú, naopak, vecí je prebytok. Napriek tomu spokojnosť chýba. Nádej, ktorá živila optimizmus ľudí začiatkom deväťdesiatych rokov, sa stráca.
V katalógoch ju nenájdete. Ani v internetových.
