Jedlo a teplá voda nie sú samozrejmosťou: Slovenka Adela žije v Grónsku
Slovenka Adela Bugyíková žije v Grónsku. Kým väčšina ľudí si pri predstave tejto krajiny vybaví nekonečný sneh a nehostinnú prírodu, ona v nej našla domov. Opísala každodenný život, ceny, dostupnosť potravín aj reakcie miestnych na výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa o prevzatí Grónska.
Cesta na sever a prvé dojmy
Bugyíková uviedla, že odchod do Grónska nebol len spontánnym rozhodnutím. Celý život inklinovala k zime a chladu a po návšteve kamaráta na Svalbarde vedela, že sever je smer, ktorým sa chce uberať. Pri prvom príchode ju najviac prekvapila izolácia, ktorá zároveň prináša pocit slobody. Prekvapili ju aj ceny a fakt, že nie všetko sa dá jednoducho kúpiť v obchode. Najmä v zime môže byť problém zabezpečiť základné potraviny a človek nemá úplnú istotu, že bude mať každý deň teplú vodu. Na druhej strane vyzdvihla ľudskosť, srdečnosť a prirodzenú dobrotu miestnych.
Práca, mzdy a životné náklady
V Grónsku pracovala v hotelierstve a gastronómii, v menších hoteloch sa starala o ich kompletný chod od raňajok cez upratovanie izieb až po recepciu. Mzdy sú podľa nej približne trojnásobne vyššie ako na Slovensku, no vzhľadom na miestne ceny to nie je také terno. Väčšina potravín sa dováža, čo výrazne zvyšuje ich cenu, najviac pri ovocí a zelenine. Miestni sa preto snažia byť sebestační, lovia a rybárčia. V zime býva výber potravín obmedzenejší, zamrznutý oceán komplikuje zásobovanie loďami a ľudia sú zvyknutí mať zásoby pre prípad núdze.
Zima, tma a príroda
Podľa Bugyíkovej je trištvrte roka prakticky presne tak, ako si ľudia Grónsko predstavujú. Po zime však vždy vyjde slnko a v lete rozkvitnú kvety, krajina akoby vynechávala jar a jeseň. Počas obdobia tmy je človek odkázaný na umelé svetlo, no všade navôkol je bielo a každú noc možno za oknom pozorovať polárnu žiaru. Pomáha jej zvyk a dostatok aktivít, pretože ak sa človek doma uzavrie bez programu, tma a izolácia ho môžu rýchlo pohltiť.
Miestni, tradície a kultúrny šok
Grónčania sú podľa nej skromní na slová, no veľkí na gestá. Rodinné zázemie je pre nich všetkým a rodinné stretnutia bývajú emotívne. Sú otvorení a pohostinní, často organizujú takzvaný Kaffemik, malé oslavy plné tradičného jedla, koláčov a kávy, na ktoré býva pozvaná aj celá dedina. Zároveň si niekedy držia odstup, pretože mnohí prichádzajú len na sezónu. Hovorí sa, že ak človek zostane aj cez zimu, oficiálne sa stáva súčasťou komunity. Najviac ju ohúrilo, ako veľmi sú ľudia spätí s prírodou. Jarné vítanie slnka po dlhej zime je príkladom toho, ako sa obyčajný východ slnka môže zmeniť na dedinský festival radosti, a keď sused uloví tuleňa či veľrybu, hoduje celá ulica.
Reakcie na Trumpove výroky
Téma záujmu Spojených štátov o Grónsko podľa Bugyíkovej pred časom dosť rezonovala a osobne sa dotýkala asi každého miestneho obyvateľa. Ľudia o nej diskutovali a vymieňali si názory. Svoj nesúhlas dokázali podľa nej veľmi dobre vyjadriť a jasne sa postaviť za ochranu svojej krajiny. Bugyíková uviedla, že sa osobne stretla a rozprávala s grónskym premiérom, čo jej potvrdilo, že krajina má vo svojom čele človeka, ktorý rozumie svojej krajine a stojí za jej obyvateľmi. Dnes je táto téma už viac-menej dôvodom na úsmev, Grónčania svoju krajinu milujú, sú na ňu hrdí a vždy sa za ňu budú stavať.
Rada pre Slovákov
Proces odchodu do Grónska nie je podľa Bugyíkovej až taký náročný. Človek musí byť predovšetkým presvedčený, že je to naozaj to, čo chce. Jednou z najjednoduchších ciest je sektor hotelierstva a gastronómie, stačí oslovovať hotely e-mailom. Po prijatí pracovnej ponuky zamestnávateľ pomôže vybaviť pracovné povolenie na určitú dobu, ktoré následne schvaľujú príslušné dánske úrady. Bugyíková tiež vyvrátila mýtus, že Grónsko je len sneh a ľad a že ľudia žijú v iglu. V lete je krajina zelená a posiata kvetmi, v zime nad hlavou tancujú polárne žiary.
