Pôjdu európske diaľnice cez Ukrajinu alebo cez Slovensko? Progresívcov a liberálov to netrápi
V nedávnej dobe sa v chorvátskom Dubrovníku uskutočnil summit Iniciatívy Trojmorie, ktorý však takmer úplne zapadol do zabudnutia. Slovenské médiá a miestni politici mu nevenovali dostatočnú pozornosť, aj keď ho navštívili významní predstavitelia, ako prezident Peter Pellegrini a ministerka hospodárstva Denisa Saková. Zaujímavé je, že podnikateľská delegácia zo Slovenska patrila k najpočetnejším, čo naznačuje, že krajina sa zrejme nielen účastní, ale aj má aktívny záujem o túto iniciatívu. No koľkí z nás vedia skutočne, čo Trojmorie znamená?
Ako krajina, ktorá je súčasťou strednej Európy, by sme mali mať oveľa jasnejšiu predstavu o našej geografickej a politickej pozícii. Na rozdiel od krajín ako Poľsko a Maďarsko, ktoré majú dlhú históriu a stabilné štátnictvo, Slovensko sa stále potýka s mnohými nejasnosťami. Po viac než tridsiatich rokoch existencie samostatnosti, mnohí z nás stále nedokážu rozpoznať význam nášho postavenia v Európe. Európa totiž nie je iba Brusel a toky peňazí z EÚ; je to aj stredná Európa, územie medzi Jadranským, Čiernym a Baltským morom, ktoré má svoj vlastný potenciál a potreby.
Teoreticky by mala Visegrádska štvorka zohrávať významnú úlohu v presadzovaní našich záujmov v EÚ, no zdá sa, že mnohí radi prijímajú zánik tohto formátu. Nikoho neprekvapuje, že V4 dokázala v Bruseli uplatniť vplyv, ktorý by sme ako samostatná krajina nikdy nedosiahli. Čo je ešte znepokojujúcejšie, je skutočnosť, že iniciatíva Trojmorie, ktorá vznikla z pôvodných myšlienok o Medzimorí, má oveľa väčší potenciál v oblasti ekonomiky a hospodárskeho rozvoja.
Poliaci urobili kus práce v rámci Trojmoria, pričom sa snažia skonsolidovať agendu a predchádzať len formálnym stretnutiam bez hlbokého obsahu. Dnes sa tejto iniciatívy zúčastňuje dvanásť krajín. Za posledné štyri roky sa pridal aj Grécko, ktoré plánuje premenu názvu iniciatívy na Štvormorie. S počtom 110 miliónov obyvateľov tvoria tieto krajiny silný blok schopný oprieť sa o mocnosti ako Nemecko a Francúzsko.
Projekty ako Via Carpatia či Via Baltica nie sú len teoreticke súvislosti; sú reálne infraštruktúrne ambície, ktoré majú za cieľ prepojiť sever a juh kontinentu. Budeme naozaj ako krajina čakať, kým sa spojnice medzi Gdaňskom a Bolognou, alebo medzi Klaipedou a Solúnom pretrasú cez Česko a Ukrajinu? Našou výhodou by malo byť, že Slovensko sa nachádza v strede týchto plánovaných trás, no bez proaktívneho prístupu by sme opäť mohli ostať bokom.
Súčasná energetická kríza nás núti zamyslieť sa nad prepojeniami między Baltským, Jadranským, Čiernym a Egejským morom. Ak dúfame, že Brusel postaví diaľnice a plynovody za nás, žijeme v ilúzii. Stredná Európa ekonomicky zaostáva, a aby sme sa spravili konkurencieschopnými, musíme byť aktívnymi hráčmi v tomto procese.
Aj keď Slováci nespomínajú Trojmorie ako prioritu, je nutné zdôrazniť, že bez aktivitných krokov hrozí, že zahraničné projekty nás obídu a my ostaneme na periférii záujmu. Slovenské vedenie by malo bezodkladne začať formulovať naše ciele v rámci Trojmoria a chystať sa na summit, ktorý sa čoskoro uskutoční na našom území. Prebudenie je naliehavo potrebné, inak ostaneme len pasívnymi divákmi vo vlastnom regióne.
