58 ROKOV OD OKUPÁCIE ČESKOSLOVENSKA
V piatok, 21. augusta, si pripomíname 58. výročie historického momentu, keď na územie socialistického Československa vtrhli armády Varšavskej zmluvy, konkrétne Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska. Tento akt intervenoval do reformného procesu známeho ako Pražská jar, zastaviac jeho progres.
Okupácia Československej socialistickej republiky (ČSSR) sa dnes v Slovenskej republike ujala pocty a je zapísaná ako pamätný deň. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky 3. novembra 2020 vyhlásili 21. august za Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. Počas tejto invázie zomrelo na Slovensku do konca roku 1968 38 osôb.
TRAGICKÉ OBETE PRVÉHO DŇA OKUPÁCIE
Invázia, ktorá prebehla v noci z 20. na 21. augusta 1968, bola dosiaľ najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na operácii sa podieľalo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda, pričom velitelskú úlohu prevzal generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij. Už v prvý deň okupácie sa smrteľné obete vyskytli najmä v Bratislave, kde výstrely zazneli v blízkosti Univerzity Komenského, pričom zomreli jednotlivci ako Danka Košanová, Ján Holík a Stanislav Sivák.
O deň neskôr, 22. augusta, sa pri demonštrácii na Námestí SNP skončili nevinné životy, vrátane 16-ročného Petra Legnera, ktorý bol smrteľne zranený vo vojenskom zásahu. Celkovo okupácia ČSSR viedla k smrti minimálne 406 osôb.
PRÍČINY A NÁSLEDKY OKUPÁCIE
Primárnym cieľom invázie bolo zastaviť demokratizačný proces, ktorý bol vedený Alexandrom Dubčekom. Ten bol hlavným iniciátorom reforiem od januára 1968, keď sa stal prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Na podporu týchto reforiem vznikla významná výzva „Dvetisíc slov“ od spisovateľa Ludvíka Vaculíka, ktorú podpísali viacerí poprední intelektuáli a verejnosť, čo svedčilo o širokej podpore iniciatívy.
Vďaka priebehu reforiem začala Moskva čoraz intenzívnejšie zasahovať do vnútorných záležitostí Československa. Od 29. júna do 1. augusta 1968 prebiehali rokovania v Čiernej nad Tisou medzi predstaviteľmi KSČ a Politického byra Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Následné podpísanie Bratislavskej deklarácie 3. augusta 1968 odhalilo zámery ZSSR intervenovať v spojeneckých štátoch v prípade akýchkoľvek odklonov od socialistického zriadenia.
ROZHODNUTIE O OKUPÁCII A ICH NÁSLEDKY
O okupácii rozhodli na stretnutí v Moskve 18. augusta 1968 generálni tajomníci krajín Varšavskej zmluvy. Podpis pozývacieho listu bol kľúčový v historických kontextoch, pričom medzi signatármi sa objavili mená ako Alois Indra a Drahomír Kolder. Dubčeka a ďalších vedúcich predstaviteľov KSČ odviezli do Moskvy, kde sa v dňoch 23. až 26. augusta 1968 rokovalo o budúcnosti Československa.
Výsledkom týchto rokovaní bol prijatie Moskovského protokolu, ktorý zaručoval trvalú prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR. Zmluva na legalizáciu vojenského pobytu bola podpísaná 16. októbra 1968, a to napriek odporu niektorých poslancov, ako bol František Kriegel.
DLHODOBÝ VPLYV OKUPÁCIE
Okupácia definitívne zastavila reformný proces v ČSSR. Po zmenách v kreslách mocenských štruktúr v apríli 1969, sa funkcie ujal Gustáv Husák, čím sa začalo obdobie normalizácie. Armády Varšavskej zmluvy na Slovensko opustili len do 4. novembra 1968, zatiaľ čo sovietske vojská ostali na dlhé roky.
Pobyt sovietskych vojsk trval až do 26. februára 1990 a posledný transport sa uskutočnil 21. júna 1991. Tento proces bol zakončený podpisom Protokolu o ukončení odsunu 25. júna 1991. Posledný zástupca sovietskej armády, generál Eduard Vorobjov, uzavrel 23 rokov trvajúci pobyt na slovenských hraniciach.
