Tajná správa o voľbách. Prečo Joža poRÁŽili a Matúša nepoVALLili
Aké je posolstvo komunálnych volieb smerom k veľkej politike? To, že bude horúco. Kľúčovým číslom tohtoročných volieb je prudký nárast voličov v Bratislave. V minulých rokoch sa volebná účasť plantala v rozpätí 32 až 40 percent, v roku 2026 raketovo vyskočila na 47,37 percenta. Čo to spôsobilo a ešte môže spôsobiť?
Povedzme si to na rovinu, Jozef Ráž v Bratislave nemal šancu. Mohol iba dôstojne prehrať. Aj pri tradičnej ospalej účasti. Napriek tomu, že Vallo už má v pätách slušnú zásobu Bratislavčanov, ktorým jeho kroky lezú na nervy. Do toho však prišli prieskumy verejnej mienky, ktoré akoby naznačovali, že nejakú nádej Ráž predsa len má. Vypukla panika. Sociálne siete boli žeravé. Ľudia, ktorí váhali, či vôbec ísť voliť, nadobudli presvedčenie, že je potrebné stoj čo stoj brániť Vallovu pozíciu. Ubrániť Bratislavu pred „smerákmi“.
„Povedať, že pán Vallo vyhral s vyše 63 percentami, lebo mimovládky, alebo herci, to snáď nemyslíte vážne. Tak to je najjednoznačnejší výsledok v Bratislave, aký si za posledné roky pamätám,“ uviedol šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka v povolebnej debate s Tiborom Gašparom zo Smeru.
Ani Šimečka to snáď nemyslel vážne. Lebo práve mohutná mobilizácia, aj cez hercov a ďalších influencerov, prevalcovala nielen Ráža, ale tiež miestne zastupiteľstvá, kde zostali až na výnimky len Teamy a Tímy s Vallom spriaznené.
Samozrejme, zdvihnúť na nohy Bratislavu, ktorá je pre dnešné opozičné strany domovským prístavom, je niečo iné ako celé Slovensko, ale bratislavský mobilizačný recept je univerzálne použiteľný. Nie je až také podstatné, koľko vycedí ďalších voličov opozície, ale najdôležitejšie je, že zdvihne volebnú účasť. Ak by sme brali súčasné prieskumy verejnej mienky ako základ, koalícia by voľby 2027 dôstojne prehrala. Čím viac ľudí ale príde voliť, tým sa zvyšuje možnosť, že drvivo prehrá. Prečo? Lebo dosiahnuť päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu bude pri vyššej volebnej účasti oveľa ťažšie. Vieme to zo skúseností – typicky maďarské strany, ktoré sa zameriavajú na etnických voličov, sa nedokážu do parlamentu prehupnúť, keď príde viac ľudí voliť. Nemajú odkiaľ zobrať ďalšie hlasy. Preto sa do parlamentu dostal Bugárov Most-Híd, keď oslovil aj voličov iných národností.
Na strane opozície Naďovi Demokrati chcú zachrániť seba aj prepadnutie hlasov nasunutím sa do Progresívneho Slovenska. Na strane koalície sa rozpŕchli Dankovi influenceri a každý má predstavu, že to dá. Taraba, Huliak s vlastnými stranami, aj samotná SNS má predstavu, že sama to má na dosah. Na druhej strane, ambíciami sa netají ani jeden ani druhý Kollár (Boris a Zoroslav). Na päť percent ale každý nemá, „nejsou lidi“. A čím bude rásť počet voličov, tým viac budú klesať aj ich šance, ktoré ani teraz nie sú veľké.
V roku 2020 strana Za ľudí, ktorá sa ako posledná dostala cez päťpercentné parlamentné kvórum, získala 166 325 hlasov, čo bolo 5,77 percenta. V roku 2023 prenikla do parlamentu SNS s počtom hlasov 166 995 (5,62 percenta). Nie je možné teraz presne povedať, koľko hlasov bude potrebných na prekonanie hranice v roku 2027, keďže percento účasti sa odvodzuje z celkového počtu zapísaných voličov a to bude známe až pred voľbami. Čo sa však dá s istotou povedať, že každé percento volebnej účasti navyše zvyšuje latku, ktorú musia malé strany preskočiť.
V roku 2012 boli voľby rozčúlených po Gorile, 2020 nahnevaných po Kuciakovej vražde, 2023 apokalyptický svet po výbuchu Igorových atómoviek a nástupu alternatívnych influencerov.
Čo bude charakterizovať volebný rok 2027? Súboj programov? Nie, jednoduché heslá. Na jednej strane „dosť bolo Fica“, na druhej „hrádza proti progresivizmu a ochrana sociálneho štátu“. Viac od našich politikov nečakajte.
A ešte poznámka nakoniec. Priame predvolebné duely Ráža a Valla boli ako zjavenie, kde konečne nechcel ten prvý druhého zaškrtiť a ten druhý prvého rozštvrtiť. Návrat do čias, keď padali argumenty a nie urážky.
Lenže… Je po voľbách (a pred voľbami) – nezvykajte si.
