Za Plutom objavili veľké teleso, môže byť novou trpasličou planétou
V hlbinách Slnečnej sústavy astronómovia identifikovali teleso s označením 2026 ED138, ktoré obieha Slnko ďaleko za Neptúnom v oblasti, kde sa nachádza aj Pluto. Jeho priemer sa odhaduje na 600 až 1 500 kilometrov, čo z neho robí jedného z väčších kandidátov na trpasličiu planétu v tejto časti Slnečnej sústavy.
Na existenciu objektu upozornil teleskop observatória Very Rubinovej v Čile. Objav nevznikol pri pohľade cez ďalekohľad, ale pri analýze veľkého množstva astronomických údajov.
Objavil ho algoritmus, najprv si mysleli, že ide o chybu
Astrofyzik Matthew Holman z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics 13. októbra 2026 analyzoval snímky, ktoré Rubinovo observatórium získalo počas predchádzajúcich mesiacov. Používal počítačový program vyvinutý spolu s kolegom Kevinom Napierom. Program prehľadáva miliardy zaznamenaných svetelných bodov a zisťuje, či niektoré z nich nepatria tomu istému objektu, ktorý sa postupne pohybuje po oblohe.
Takto sa podarilo identifikovať 2026 ED138. Holmana zaujalo, že objekt je vzhľadom na svoju vzdialenosť nezvyčajne jasný. To naznačovalo, že by mohol byť podstatne väčší než väčšina dovtedy objavených telies za Neptúnom. Jeho prvou reakciou však nebola istota, ale pochybnosť. Takéto objekty sú veľmi vzácne, a preto okamžite začal preverovať, či neurobil chybu on alebo počítačový program.
Nasledovalo spätné prehľadávanie snímok. Vedec Mario Jurić z Washingtonskej univerzity našiel ďalšie záznamy toho istého telesa. Ukázalo sa, že Rubinov teleskop ho medzi 4. marcom a 11. júlom 2026 zachytil až 30-krát počas 20 pozorovacích nocí.
Na fotografiách bol už v minulom storočí
Keď astronómovia poznali približnú dráhu objektu, mohli vypočítať, kde sa nachádzal pred rokmi, a začať ho hľadať v starých archívoch. Najprv našli jeho stopy na snímkach získaných kamerou Dark Energy Camera v Čile, ktoré siahali až do roku 2016. Podľa informácií, ktoré 30. októbra zverejnil odborný astronomický časopis Sky & Telescope, sa vedcom podarilo spätne identifikovať objekt dokonca na fotografických záznamoch z roku 1937. Pochádzajú z Boydenovho observatória v Južnej Afrike.
Astronómovia tak mali tento vzdialený svet zachytený na snímkach už takmer deväť desaťročí pred jeho objavením. Nachádza sa totiž v smere k oblasti Mliečnej cesty, ktorá je mimoriadne husto zaplnená hviezdami. Na astronomických fotografiách preto splýval s množstvom ďalších svetelných bodov. Staršie pozorovania sa navyše takýmto oblastiam často vyhýbali, pretože odlíšiť slabé a pomaly sa pohybujúce objekty od hviezdneho pozadia je mimoriadne náročné.
Je to skutočne nová trpasličia planéta?
Objekt 2026 ED138 sa v súčasnosti nachádza približne 46-krát ďalej od Slnka než Zem. Pluto obieha Slnko v priemernej vzdialenosti približne 40-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka. Presnú veľkosť nového telesa však vedci zatiaľ nepoznajú. Na základe vzdialenosti, jasnosti a predpokladanej schopnosti povrchu odrážať slnečné svetlo odhadujú priemer na 600 až 1 500 kilometrov. Ak odráža veľké množstvo slnečného žiarenia, môže byť menší, než naznačuje jeho jasnosť. Ak má tmavý povrch, musí byť naopak väčší.
Pre porovnanie, Pluto má priemer približne 2 377 kilometrov a trpasličia planéta Ceres približne 940 kilometrov. Rozhodujúca je pritom ešte jedna vlastnosť. Aby mohlo byť teleso považované za trpasličiu planétu, musí mať dostatočnú hmotnosť na to, aby ho vlastná gravitácia vytvarovala do približne guľového tvaru. Pri objekte 2026 ED138 sa to zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Astronómovia preto plánujú ďalšie pozorovania, najmä v infračervenej oblasti žiarenia, ktoré by mohli pomôcť presnejšie určiť jeho rozmery.
Objav môže zmeniť naše predstavy o Slnečnej sústave
Nové teleso je zaujímavé aj svojou obežnou dráhou. Tá je naklonená približne o 25 stupňov voči hlavnej rovine, v ktorej obiehajú planéty Slnečnej sústavy. Podľa vedcov môže ísť o dôsledok dávnych gravitačných interakcií s Neptúnom. Štúdium takýchto objektov preto pomáha rekonštruovať, ako sa obrie planéty a menšie telesá v minulosti presúvali na svoje dnešné dráhy.
Autori vedeckej práce zverejnenej v stredu na základe svojich analýz predpokladajú, že mimo najhustejších oblastí Mliečnej cesty by mohli existovať ešte približne tri podobne výrazné neobjavené telesá. V samotných preplnených hviezdnych oblastiach ich môže byť viac. Rubinovo observatórium pritom len začalo svoje desaťročné systematické mapovanie južnej oblohy.
