Dvaja ľudia, rovnaký počet odpracovaných rokov a rozdiel v dôchodku 400 eur. Sociálna poisťovňa vysvetľuje, kde sa stratili peniaze
Dvaja ľudia môžu pracovať takmer rovnako dlho, no na dôchodku dostávať výrazne odlišné sumy. Rozhodujú nielen odpracované roky, ale aj zárobky, z ktorých platili odvody, obdobia dôchodkového poistenia či práca v zahraničí. Oficiálne príklady Sociálnej poisťovne ukazujú, aký veľký rozdiel môže vzniknúť aj pri takmer totožnej dĺžke poistenia.
Mnohí ľudia sa domnievajú, že ak odpracovali štyri desaťročia, mali by mať aj primerane vysoký dôchodok. Pri jeho výpočte však nerozhoduje iba počet rokov strávených v zamestnaní. Dôležité je aj to, aké príjmy počas pracovného života dosahovali a z akých súm platili dôchodkové poistenie. Rozdiely medzi dôchodkami ľudí s podobnou pracovnou históriou preto nemusia znamenať chybu vo výpočte.
Základná suma starobného dôchodku sa vypočítava ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Jednotlivé veličiny zohľadňujú zárobky poistenca v rozhodujúcom období, počet rokov dôchodkového poistenia a hodnotu stanovenú pre príslušný rok.
Rozdiely ilustrujú dva modelové prípady poistencov, ktorí splnili podmienky na priznanie starobného dôchodku 1. januára 2026. Prvý získal 43,6768 roka dôchodkového poistenia a jeho priemerný osobný mzdový bod dosiahol 1,0012. Pri aktuálnej dôchodkovej hodnote 19,7633 eura predstavovala základná suma dôchodku 864,30 eura mesačne. Po valorizácii o 3,7 percenta sa zvýšil na 896,30 eura.
Druhý poistenec získal 43,8028 roka dôchodkového poistenia, teda o niečo dlhšie obdobie. Jeho priemerný osobný mzdový bod však dosiahol iba 0,5416. Pri rovnakej aktuálnej dôchodkovej hodnote 19,7633 eura bola základná suma dôchodku 468,90 eura mesačne. Po valorizácii o 3,7 percenta sa zvýšil na 486,30 eura.
Rozdiel medzi výslednými sumami predstavoval 410 eur mesačne, hoci obaja získali viac ako 43 rokov dôchodkového poistenia. Práve osobný mzdový bod je v týchto prípadoch dôležitý. Zjednodušene vyjadruje, ako sa vymeriavací základ poistenca za konkrétny rok porovnával so všeobecným vymeriavacím základom, ktorý vychádza z priemernej mzdy v hospodárstve Slovenska.
Výška zárobkov počas pracovného života môže výrazne ovplyvniť budúcu penziu. Ak človek dlhodobo zarábal menej, než bola priemerná mzda, jeho osobné mzdové body môžu byť nižšie ako u človeka s vyšším príjmom. Neznamená to však, že každý rok s nízkym zárobkom automaticky spôsobí konkrétny pokles dôchodku o určitú sumu. Výsledok závisí od celého rozhodujúceho obdobia, získaných období poistenia a pravidiel, ktoré sa na výpočet vzťahujú.
Do výsledku vstupuje aj obdobie dôchodkového poistenia. Samotná skutočnosť, že človek bol určitý čas bez zamestnania, ešte neznamená, že sa mu toto obdobie nikdy nemôže zohľadniť. Rozhoduje jeho konkrétny právny režim a to, či sa obdobie podľa príslušných predpisov považuje za obdobie dôchodkového poistenia. To môže zahŕňať napríklad povinné alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie, niektoré obdobia poberania invalidného dôchodku či obdobia, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné. Osobitne treba posudzovať aj obdobia získané pred 1. januárom 2004, pri ktorých zákon počíta s dobou zamestnania a náhradnými dobami.
Pre budúceho dôchodcu je preto dôležité overiť si, či Sociálna poisťovňa eviduje všetky relevantné obdobia a či sa jednotlivé obdobia správne posúdili. Ak niektoré zamestnanie alebo obdobie v evidencii chýba, treba sa obrátiť na Sociálnu poisťovňu a preveriť, aké doklady sú potrebné na jeho doplnenie.
Ďalším faktorom je práca v zahraničí. Ľudia, ktorí počas života pracovali na Slovensku aj v inej krajine, nemusia mať všetky roky poistenia započítané do jednej slovenskej sumy dôchodku. Pri posudzovaní nároku na dôchodok v prípade práce v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, s ktorým má Slovensko príslušnú zmluvu, sa môžu zohľadňovať aj obdobia poistenia získané v zahraničí. Ak sú splnené podmienky na priznanie dôchodku, jednotlivé štáty spravidla vyplácajú dôchodok zodpovedajúci obdobiam poistenia a zárobkom podľa svojich právnych predpisov. Slovenská časť dôchodku tak nemusí zodpovedať celému pracovnému životu človeka.
Ak sa človek blíži k dôchodkovému veku, mal by si včas preveriť, či Sociálna poisťovňa eviduje jeho obdobia dôchodkového poistenia správne. Dôležité je najmä skontrolovať pracovnú históriu, prípadné chýbajúce obdobia a údaje o zárobkoch, z ktorých sa odvádzalo poistné. Pri zistení nezrovnalosti by si mal pripraviť dostupné pracovné a poistné doklady a obrátiť sa na Sociálnu poisťovňu. Pri práci v zahraničí sa postupuje podľa osobitných pravidiel a potvrdenia o dobách poistenia si inštitúcie spravidla vymieňajú medzi sebou.
