Záchrana zlyhala. Swift padá k Zemi a jeho úlomky môžu dopadnúť na povrch
Vesmírne observatórium Swift nekontrolovane padá k Zemi. NASA ukončila jeho vedeckú prevádzku po tom, čo jeho dráhu začala rýchlo znižovať zvýšená slnečná aktivita. Väčšina konštrukcie má pri prechode atmosférou zhorieť, no niektoré časti môžu dopad prežiť. Presný čas a miesto dopadu zatiaľ nie sú známe.
Zvýšená slnečná aktivita zohriala a roztiahla vrchnú vrstvu atmosféry. Hustejší vzduch kládol satelitom na nízkej obežnej dráhe väčší odpor, takže Swift začal rýchlejšie klesať. Dvadsiateho októbra sa dostal do výšky približne 275 kilometrov. V tejto výške už jeho teleskopy nedokázali stabilne sledovať kozmické objekty, a NASA preto ukončila vedeckú prevádzku. Riadiaci tím následne poslal príkaz na vypnutie prístrojov a ukončenie misie.
NASA sa pokúsila predĺžiť životnosť observatória pomocou servisnej sondy LINK od spoločnosti Katalyst Space. Sonda odštartovala v júli a mala Swift zachytiť a vyniesť na vyššiu dráhu. Pre problémy s riadením polohy sa však v auguste záchranný plán zmenil, LINK sa už nemal pokúsiť Swift zachytiť ani zvýšiť jeho dráhu. Podľa dostupných informácií sa k observatóriu priblížil na 12 až 15 kilometrov. V septembri potom sám vstúpil do atmosféry.
Odhady času návratu observatória sa líšia. Americké Vesmírne sily podľa agentúry AP očakávali vstup do atmosféry približne v piatok 6. novembra. The Aerospace Corporation uvádzala 4. november o 09.30 UTC s odchýlkou 26 hodín. Zatiaľ preto nemožno spoľahlivo určiť, kedy a kde Swift dopadne.
Observatórium má hmotnosť približne 1,47 tony. Väčšina konštrukcie má zhorieť, no niektoré husté časti vrátane súčiastok z volfrámu a úlomkov zrkadiel môžu dopad prežiť. Možná oblasť návratu siaha približne medzi 20,5 stupňa severnej a južnej zemepisnej šírky. Keďže jej veľkú časť pokrýva oceán, trosky podľa odhadov pravdepodobne dopadnú do mora.
Swift odštartoval 20. novembra 2004. Za viac než 21 rokov pomohol zaznamenať vyše dvetisíc gama zábleskov a približne 1 400 supernov. Jeho rýchle zameranie na náhle kozmické udalosti umožňovalo aj ďalekohľadom Hubble a Webb podrobnejšie skúmať ich následky.
