Z pušného prachu sa nenajeme
Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií SR, sa zamýšľa nad výdavkami na obranu. Titulok odkazuje na parafrázu výroku bývalého predsedu Združenia robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka „Z grafov sa nenajeme“, ktorým diskreditoval štatistické analýzy. V súvislosti s obranou má však toto podobenstvo oveľa vážnejší obsah.
Na Ľuptákov výrok reagovala v roku 2010 publikácia NBS s názvom „Ako sa najesť z grafov. 10 receptov pre slovenskú ekonomiku“. Reakcia na výrok predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka adresovaný EÚ by bola ešte nekonfliktnejšia. Slovenskí mliekari predpokladajú pokles produkcie o 20 % a pomoc čakajú od EÚ. Pastorek vyhlásil: „Veríme, že to tam pochopia a že tí, ktorí rozhodujú, sa zamyslia nad tým, čo sa bude konzumovať v nasledujúcich rokoch, asi pušný prach to nebude.“ Narážal tým na zvyšovanie financovania obrany v budúcom rozpočte EÚ.
Brusel je ďaleko a na Pastoreka reagovať nebude. Mohla by však reagovať domáca politická scéna. Výdavky na obranu v štátnych rozpočtoch sa pohybujú okolo 2 % a rastú. V tomto je zajedno opozícia s koalíciou. Opozícia nekritizuje výšku výdavkov na obranu. Naopak, nový záväzok NATO zvýšiť výdavky na obranu do roku 2035 na 5 % HDP by si tieňový minister obrany Tomáš Valášek nedovolil spochybniť. Kritizuje však použitie výdavkov na obranu na výstavbu nemocníc, čo pravidlá NATO dovoľujú, rovnako ako tzv. duálne projekty.
Poľsko dosiahlo deficit verejných financií v roku 2025 na úrovni 7,3 % HDP a v najbližších rokoch to nebude lepšie. Dlh verejných financií Poľska prekračuje 60 %, odhaduje sa medzi 64 a 65 % HDP. Ratingová agentúra S&P v auguste potvrdila Poľsku rating v cudzej mene na úrovni A- / A-2, čo je horšie ako rating Slovenska na úrovni A so stabilným výhľadom.
Poľsku rastie dlh a náklady na jeho financovanie, najmä pre enormný rast výdavkov na obranu: aktuálne 4,48 % HDP, do dvoch rokov až 5 %. Lídrami vo výdavkoch na obranu už nie je Poľsko, ale Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré dávajú viac ako Poľsko. Dôsledky na deficit a dlh sú rovnaké. Estónsko má stále najnižší dlh v EÚ, no rýchlo rastie.
Koniec mierovej dividendy po skončení studenej vojny je jedným zo zdrojov rastu dlhu štátov EÚ, ktorý už prekračuje 82 % HDP a bude rásť. Začína sa hovoriť o novej dlhovej kríze ako po veľkej finančnej kríze. Vláda sa utieka k unáhlenej podpore vojenskej výroby a dúfa, že tak podporí slabý hospodársky rast, a to dovtedy, kým nebudeme konfrontovaní nutnosťou konverzie. Tú sme zažili začiatkom 90. rokov.
Výdavky na obranu v štátnom rozpočte SR dosahujú okolo 2 % HDP, v roku 2025 to bolo 2,7 miliardy eur. Podľa RRZ sa v roku 2024 podieľali na deficite 0,2 %, v roku 2028 to bude 0,8 % HDP. Štát zadlžujú aj úvery na obranu. Vláda v júni 2026 schválila historicky najväčší úver na obranu do 2,3 miliardy eur z európskeho nástroja SAFE. Aj keď ide o dlhodobý úver s výhodnejšími úrokmi, zvýši dlh štátu a zaťaží dlhovú službu.
Podiel výdavkov na obranu v percentách HDP je politickým záväzkom, nie záväzkom z členstva v NATO. Vojna na Ukrajine a neochota Donalda Trumpa chrániť členov NATO, ak nezvýšia výdavky, prinútili členské krajiny v júni 2025 na summite v Haagu zvýšiť záväzok z 2 % na 5 % HDP do roku 2035.
Oficiálna metodika NATO kategorizuje výdavky: na „čisté“ výdavky na obranu aspoň do výšky 20 % a ďalšie kategórie vrátane výdavkov tzv. duálneho využitia, napríklad nemocnice, cestnú a železničnú infraštruktúru civilno-vojenského využitia, vedu a výskum. Niektoré z nich by mohli čiastočne zvýšiť rast. Vláda sa upriamila na dve nemocnice, ktoré aspoň zvýšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ak prejdú kritériami NATO.
Časť „čistých“ výdavkov na nákupy smeruje k producentom mimo EÚ, podľa Oxford Economics asi 40 % všetkých „čistých“ výdavkov EÚ. Motorom rastu sa tak stávajú iné štáty, najmä USA, dominantný dodávateľ vojenskej techniky do EÚ. Z revidovaného záväzku NATO sa najviac tešili americký Lockheed Martin, Boeing, General Dynamics a ďalšie firmy, ale aj nemecký Rheinmetall, francúzsky Thales či švédsky Saab. Niektoré automobilky ako Volkswagen, Mercedes-Benz a BMW sa chcú dostať z krízy transformáciou časti kapacít na vojenskú produkciu.
Aj slovenská vláda sa utieka k unáhlenej podpore vojenskej výroby a dúfa, že tak podporí slabý hospodársky rast. Trochu, ale iba dovtedy, kým nebudeme konfrontovaní nutnosťou konverzie. Nevieme odhadnúť, kedy to bude. Konverziu v bezprecedentnom rozsahu sme už zažili začiatkom 90. rokov minulého storočia.
