Rumunskí Rómovia bohatnú na sociálnych dávkach z Nemecka
Rumunskí Rómovia z dedín v Rumunsku využívajú štedrý nemecký sociálny systém. Stačí, aby sa v Nemecku zamestnali na čiastočný úväzok alebo predstierali samostatnú zárobkovú činnosť, a získajú nárok na sociálne dávky. Keďže majú veľa detí, mesačne dostávajú tisíce eur, vďaka čomu si kupujú luxusné autá a v Rumunsku stavajú domy.
Téme sa venovala reportáž nemeckej verejnoprávnej televízie MDR s názvom „Migrácia chudobných v EÚ: Sociálny štát v slepej uličke?“, ktorú pripravila reportérka Jana Gereisová. Tá navštívila rumunskú obec Bărbulești, kde z takmer 8 000 obyvateľov tvoria vyše 80 percent Rómovia.
„V našej obci máme mnohodetné rodiny, niektoré majú desať alebo pätnásť detí. V Nemecku dostávajú detské prídavky,“ priblížil rómsky starosta obce Vasile Lita. Podľa vicestarostu Zobara-Mariána Cuțitaru vydá obec mesačne až 20 až 30 potvrdení pre ľudí z dediny, že nepoberajú rodinné prídavky v Rumunsku. Vďaka tomu môžu využiť benefity sociálneho systému v Nemecku.
Manželský pár tam dostane okolo 500 eur, k tomu 259 eur na každé dieťa, pričom v Rumunsku je výška prídavku na dieťa len 55 eur. K tomu sociálne dávky, príspevok na vzdelanie, na bývanie a ďalšie výhody. „To sa potom rýchlo nazbiera. Pre našu krajinu a naše deti z Rumunska je to ako poklad,“ zhodnotil Cuțitaru.
Marcel Bamboi, starosta dediny Fântânele neďaleko hlavného mesta, otvorene priznal, že keby Nemecko neponúkalo také sociálne dávky, Rómovia by tam zrejme vôbec neodišli.
Občania Rumunska a Bulharska môžu od roku 2014 žiť a pracovať v ktorejkoľvek krajine EÚ. Legislatívna úprava z roku 2016 mala zabrániť, aby do Nemecka neprichádzali len pre vidinu sociálnych dávok, no v zákone je medzera. Nárok na sociálne dávky a rodinné prídavky má každý, kto preukáže, že pracuje – stačí odrobiť niekoľko hodín do týždňa alebo vyhlásiť, že je samostatne zárobkovo činnou osobou.
Príkladom je mesto Hagen neďaleko Dortmundu. Ešte v roku 2013 tam sociálne dávky poberalo iba 52 Rómov z Rumunska. Dnes má zo 190-tisíc obyvateľov mesta až 4 500 rumunský pas a z nich je 3 100 odkázaných na sociálnu pomoc. V Magdeburgu na východe Nemecka nebývalo v roku 2014 ani 160 občanov z Rumunska, dnes ich je tam takmer 3 000, teda 20-krát viac. Z údajov Spolkovej agentúry pre prácu vyplýva, že výdavky štátu na rumunských občanov v tomto meste neustále rastú – zatiaľ čo v roku 2013 dosahovali len 140-tisíc eur, vlani sa vyšplhali až na tri milióny.
Z občanov EÚ, ktorí v Nemecku poberajú sociálne dávky, pochádza asi polovica z Rumunska a Bulharska. Štatistiky si všímajú iba štátne občianstvo, nie etnickú príslušnosť, ale predpokladá sa, že väčšinu z týchto ľudí tvoria Rómovia.
Reportéri MDR navštívili aj dve rumunské obce a mesto Bolintin-Vale, odkiaľ do Nemecka prichádza množstvo Rómov. Gereisová ich s kamerou navštívila už v roku 2018, takže mohla porovnávať. Vtedy v nich vládla chudoba, po uliciach jazdili konské povozy a domy boli ošarpané. Teraz tam vidno luxusné autá s nemeckými evidenčnými číslami a domy vyzerajú ako prepychové vily. Jeden z oslovených sa pochválil, že má osem detí, na ktoré v Nemecku dostáva asi 3 000 eur mesačne.
Autorka reportáže vypočítala, že ak manželia v Nemecku pracujú len na čiastočný úväzok, zarobia 685 eur v čistom. Ak majú napríklad sedem detí, od štátu dostanú rodinné prídavky a ďalšie príspevky až do výšky 3 800 eur. Spolu tak majú mesačne k dispozícii zhruba 4 500 eur v čistom. V Rumunsku by za rovnakých podmienok dostali asi len 1 500 eur.
Primátorka Magdeburgu Simone Borrisová v reportáži uviedla: „Ak sú zákony také, aké sú, musíme ich dodržiavať. Otázkou je, aké kontrolné mechanizmy by sme mali používať? Chodiť na miesto a pozrieť sa, či sú tí ľudia naozaj v núdzi?“
V niektorých mestách sa problém snažia riešiť kontrolami. V Hagene napríklad v spolupráci s políciou, úradom práce a ďalšími orgánmi vytvorili špeciálnu skupinu, ktorá navštevuje podozrivé rodiny, kontroluje ubytovanie či dodržiavanie poriadku. Niektorí politici navrhujú, aby rodiny prisťahovalcov, ktorých deti žijú vo vlasti, nedostávali prídavky na deti v takej výške ako Nemci. Také riešenie sa však už pokúšali presadiť v Rakúsku a narazili na odpor Bruselu.
