Čína predĺžila obchodné prímerie s USA, kontrolu nad vzácnymi zeminami si však ponecháva
Peking predĺžil obchodné prímerie so Spojenými štátmi a na ďalšie dva mesiace odložil rozsiahle obmedzenia vývozu strategických surovín a technológií. Rozhodnutie má upokojiť obchodné vzťahy pred ďalšími rokovaniami Donalda Trumpa so Si Ťin-pchingom. Čína sa však svojich nástrojov nevzdáva.
Čína v pondelok 9. novembra oznámila, že predlžuje pozastavenie viacerých vývozných obmedzení strategických surovín a súvisiacich technológií do 10. januára 2027. Rozhodnutie zverejnili čínske ministerstvo obchodu a colná správa. Týka sa šiestich súborov opatrení prijatých v októbri 2025, ktoré zahŕňajú vybrané vzácne zeminy, zariadenia na ich spracovanie, súvisiace technológie, niektoré materiály využívané pri výrobe batérií a priemyselné supertvrdé materiály. Pôvodne sa mali obmedzenia začať uplatňovať po 10. novembri.
Na prvý pohľad ide o ústupok Washingtonu. V skutočnosti však rozhodnutie pripomína jednu z najväčších slabín západného priemyslu. USA a Európa síce vyrábajú automobily, lietadlá, zbrane či špičkové elektronické zariadenia, no pri viacerých materiáloch potrebných na ich výrobu zostávajú výrazne závislé od Číny.
Podľa analýzy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) z roku 2026 mala Čína v roku 2024 približne 60-percentný podiel na celosvetovej ťažbe vzácnych zemín používaných na výrobu magnetov. Pri ich rafinácii už jej podiel dosahoval 91 percent a pri výrobe spekaných permanentných magnetov až 94 percent. To znamená, že aj krajina s vlastnými ložiskami môže zostať odkázaná na čínske kapacity pri spracovaní surovín alebo výrobe hotových komponentov.
Peking začal výraznejšie obmedzovať vývoz strategických surovín v apríli 2025. Zaviedol povinnosť získavať licencie na export siedmich vybraných vzácnych zemín a súvisiacich produktov. Dôsledky sa podľa IEA prejavili už v nasledujúcich mesiacoch. Vývoz niektorých surovín a magnetov prudko klesol a automobilky v Spojených štátoch, Európe aj ďalších regiónoch začali zápasiť s ich nedostatkom.
V októbri 2025 Čína oznámila ešte rozsiahlejšie kontroly. Počítať mali nielen s ďalšími vzácnymi zeminami, ale aj s vybranými výrobnými technológiami a zariadeniami. Osobitne významný bol návrh rozšíriť licenčné požiadavky aj na niektoré výrobky vyrobené mimo Číny, ak obsahovali čínske vzácne zeminy alebo vznikli s použitím čínskych technológií. Práve toto rozšírenie Peking po obchodnej dohode s Washingtonom pozastavil. Pondelkovým rozhodnutím odklad predĺžil.
Medzinárodná energetická agentúra vo svojej najnovšej analýze upozornila na mimoriadny rozsah ekonomického rizika. Ak by Čína v plnej miere uplatnila rozšírené vývozné obmedzenia a vzniklo by závažné narušenie dodávok, mohlo by to podľa modelu agentúry ohroziť nadväzujúcu priemyselnú výrobu mimo Číny v hodnote približne 6,5 bilióna dolárov ročne. Najväčšej expozícii by čelili Spojené štáty a Európa.
Zraniteľnosť sa netýka iba Spojených štátov. Európska komisia uvádza, že až 98 percent dopytu Európskej únie po magnetoch zo vzácnych zemín pokrýva dovoz z Číny. Európska únia preto prijala akt o kritických surovinách, ktorým chce do roku 2030 rozšíriť vlastnú ťažbu a spracovanie strategických materiálov a znížiť závislosť od jednotlivých zahraničných dodávateľov.
Pondelkové rozhodnutie je súčasťou širšieho obchodného uvoľnenia medzi Pekingom a Washingtonom. Čína zároveň predĺžila pozastavenie dodatočných 24-percentných ciel na americký tovar. Desaťpercentná dodatočná colná sadzba však zostáva zachovaná. Rovnako zostávajú účinné čínske vývozné kontroly siedmich skupín vzácnych zemín zavedené už v apríli 2025.
Peking teda nezrušil celý systém regulácie vývozu. Predĺžil pozastavenie vybraných dodatočných opatrení. Podľa agentúry Reuters sa očakáva, že americký prezident Donald Trump sa koncom novembra stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom počas summitu APEC v čínskom Šen-čene.
Pondelkové rozhodnutie je pre západné firmy priaznivou správou, pretože znižuje bezprostredné riziko zavedenia ďalších obmedzení. Súčasne však ukazuje, aký význam má pri obchodných rokovaniach kontrola strategických dodávateľských reťazcov. Čína má vďaka svojej pozícii vo výrobe a spracovaní vzácnych zemín možnosť ovplyvňovať podmienky prístupu k materiálom, ktoré sú nevyhnutné pre celý rad západných priemyselných odvetví.
Rozhodujúca je však časová nerovnováha: Čína môže pravidlá vývozu zmeniť podstatne rýchlejšie, než dokážu USA a Európa vybudovať nové kapacity na spracovanie surovín a výrobu magnetov. Najnovšie dvojmesačné predĺženie obchodného prímeria tak odstraňuje jednu bezprostrednú hrozbu, ale nie samotnú závislosť, ktorá ju umožňuje využívať pri vyjednávaní.
