Štart rakety Artemis II vyvolal rozsiahle poruchy ionosféry nad Amerikou
Pri štarte rakety SLS s posádkou misie Artemis II 1. apríla 2026 z Floridy zaznamenali vedci tri samostatné rozsiahle poruchy ionosféry nad Severnou Amerikou. Tie mohli ovplyvniť presnosť satelitnej navigácie. Výsledky zverejnil medzinárodný tím výskumníkov v časopise Geophysical Research Letters.
Autori vrátane Charlesa Lina z taiwanskej National Cheng Kung University analyzovali zmeny v množstve voľných elektrónov v hornej atmosfére pomocou pozemných prijímačov satelitných navigačných signálov. Ionosféra je časť atmosféry, v ktorej slnečné žiarenie oddeľuje elektróny od atómov a molekúl. Obsahuje preto elektricky nabité častice, ktoré ovplyvňujú šírenie rádiových vĺn, vrátane signálov systému GPS a ďalších družicových navigačných systémov.
Najvýraznejšiu poruchu nespôsobil samotný štart
Prvú poruchu vyvolal štart rakety SLS. Výskumníci zaznamenali akustické a gravitačné vlny, ktoré sa šírili ionosférou. Oveľa výraznejšie zmeny však nasledovali približne o dve hodiny neskôr. Pri manévri zvyšovania apogea, teda najvzdialenejšieho bodu obežnej dráhy od Zeme, sa opäť zapálil motor horného stupňa rakety. Vzniknutá porucha sa rozšírila cez približne 50 stupňov zemepisnej dĺžky naprieč Severnou Amerikou.
Tretie narušenie nastalo 2. apríla počas zážihu hlavného motora kozmickej lode Orion, ktorý nasmeroval astronautov na dráhu k Mesiacu. Bolo podobné predchádzajúcemu, ale slabšie.
Vedcov prekvapilo, že neskoršie manévre vyvolali až deväťkrát intenzívnejšie poruchy než štart podstatne výkonnejšej rakety. Rozhodujúci teda nie je iba celkový výkon motorov, ale aj výška, v ktorej pracujú, a spôsob, akým odovzdávajú energiu okolitému prostrediu.
Vplyv na navigáciu zostáva otázkou
Dôležitou otázkou zostáva vplyv porúch na satelitnú navigáciu. Signály GPS prechádzajú ionosférou, ktorá ovplyvňuje čas ich šírenia. Ak sa jej vlastnosti rýchlo menia a prijímač nedokáže odchýlky správne korigovať, môže vzniknúť chyba pri určovaní polohy.
Charles Lin upozornil, že poruchy ionosféry môžu spôsobiť dodatočné chyby pri určovaní polohy. Pri bežnej satelitnej navigácii sa presnosť pohybuje v jednotkách metrov, špecializované systémy však dokážu pracovať aj s centimetrovou presnosťou. Ak by narušenie signálu vyvolalo väčšiu odchýlku, mohlo by to predstavovať problém pre autonómne vozidlá pri jazde vo zvolených jazdných pruhoch.
To však neznamená, že Artemis II skutočne spôsobila nebezpečné manévre vozidiel. Moderné autonómne systémy navyše kombinujú satelitnú navigáciu s kamerami, radarmi a ďalšími senzormi.
Autori štúdie zatiaľ nespresnili konkrétne chyby navigácie ani nezdokumentovali rozsiahly výpadok GPS. Ich merania preukázali narušenie ionosféry, nie jeho priame následky pre používateľov navigačných zariadení.
