Nenápadný pád, vážne následky. Prečo je zlomenina krčka stehennej kosti taká zákerná
Stačí pošmyknutie na zamrznutej príjazdovej ceste alebo zakopnutie o okraj koberca. U mnohých starších ľudí môže aj obyčajný pád viesť k zlomenine bedra. Jedným z najčastejších miest takéhoto poranenia je krčok stehennej kosti – úzka časť kosti tesne pod hlavicou bedrového kĺbu.
Zlomeniny krčka stehennej kosti sa môžu hojiť ťažšie než mnohé iné zlomeniny. Dôvodom je obmedzené krvné zásobenie tejto oblasti a malý priestor na chyby. Dobrou správou je, že chirurgovia majú účinné možnosti liečby – zlomenú kosť môžu zafixovať alebo nahradiť bedrový kĺb umelým. Väčšina pacientov sa po liečbe dokáže opäť postaviť na nohy a chodiť.
Zraniteľný nosný mostík
Stehenná kosť je najdlhšia, najťažšia a jedna z najpevnejších kostí ľudského tela. V jej hornej časti sa však nachádza pomerne zraniteľné miesto – krčok stehennej kosti. Ide o krátky, šikmo uložený úsek, ktorý spája telo stehennej kosti s jej guľovitou hlavicou zapadajúcou do kĺbovej jamky panvy.
Krčok funguje ako nosný mostík, umožňuje otáčanie a pohyb nohy v širokom rozsahu. Každý krok, skok či prudká zmena smeru vytvára tlak na túto úzku časť kosti. „Z anatomického hľadiska je konštrukcia krčka stehennej kosti geniálne navrhnutá na zabezpečenie pohyblivosti, no zároveň neposkytuje veľký priestor na chyby,“ vysvetľuje ortopéd Daniel Wiznia z Yale Medicine.
Prečo sa láme najmä u starších
U starších ľudí vzniká väčšina zlomenín krčka stehennej kosti následkom obyčajného pádu. S pribúdajúcim vekom často klesá hustota kostí, najmä u ľudí s osteoporózou, pri ktorej sú kosti redšie, krehkejšie a náchylnejšie na zlomeniny. Oslabená kosť sa tak môže zlomiť aj pri bežnom úraze. U mladších ľudí sú tieto zlomeniny menej časté a zvyčajne vznikajú pri úrazoch s vysokou energiou, napríklad pri dopravných nehodách alebo vážnych pádoch.
Príznaky si vyžadujú okamžitú pomoc
Zlomenina bedra je akútny stav. Ak sa po páde objaví silná bolesť v oblasti bedra alebo slabín, neschopnosť postaviť sa či preniesť váhu na poranenú nohu, alebo noha vyzerá kratšia či vytočená smerom von, treba bezodkladne vyhľadať pohotovosť alebo zavolať záchrannú zdravotnú službu. Operácia sa zvyčajne vykonáva do jedného až dvoch dní od úrazu.
Krvné zásobenie a hojenie ako hlavné riziká
Hlavica stehennej kosti je takmer úplne odkázaná na drobné krvné cievy, ktoré vedú pozdĺž vonkajšej strany úzkeho krčka. Keď dôjde k zlomenine, tieto cievy sa môžu natiahnuť, stlačiť alebo pretrhnúť. Ak sa prívod krvi preruší, kostné tkanivo začne odumierať a stráca schopnosť normálneho hojenia.
Krčok sa navyše nachádza vo vnútri kĺbového puzdra bedrového kĺbu, obklopuje ho kĺbová tekutina a chýba mu dostatočná vrstva hojivého tkaniva z okostice. Kosť sa preto musí hojiť predovšetkým zvnútra, čo je pomalší proces vyžadujúci nehybné úlomky. Ak sa posunú, zlomenina sa nemusí zahojiť – vzniká pakĺb, ktorý môže spôsobovať pretrvávajúcu bolesť, nestabilitu a problémy s chôdzou.
Zafixovať, alebo nahradiť kĺb?
Pri výbere liečby chirurgovia zohľadňujú vek pacienta, celkový zdravotný stav, úroveň fyzickej aktivity a mieru posunutia kostných úlomkov. U mladších a aktívnych pacientov je cieľom zachovať vlastný bedrový kĺb – zlomené časti sa uvedú do správnej polohy a zafixujú kovovými skrutkami alebo čapmi. Rizikom je avaskulárna nekróza, pri ktorej kosť v dôsledku nedostatočného prívodu krvi odumiera a môže sa zrútiť. Preto takýchto pacientov lekári po operácii sledujú niekoľko rokov.
U starších pacientov s výrazne posunutými úlomkami má zafixovanie menšiu šancu na úspech. Chirurgovia preto zvyčajne odporúčajú náhradu bedrového kĺbu – čiastočnú, pri ktorej sa nahrádza iba hlavica a krčok, alebo totálnu, pri ktorej sa nahrádza aj kĺbová jamka panvy. Výber závisí od aktivity a zdravotného stavu pacienta.
„Neexistuje jedno univerzálne riešenie pre všetkých, a to je vlastne dobrá správa,“ hovorí Wiznia. „U mladšieho pacienta sa snažíme za každú cenu zachovať vlastnú kosť. U staršieho človeka môže výmena kĺbu predstavovať najrýchlejšiu a najspoľahlivejšiu cestu späť k pohodlnej chôdzi.“
Väčšina pacientov začína s rehabilitáciou pod dohľadom fyzioterapeuta krátko po operácii. Cieľom je obnoviť svalovú silu a schopnosť chôdze. Pacienti po zafixovaní absolvujú pravidelné kontroly a röntgenové vyšetrenia, ktoré sledujú hojenie a prípadné známky avaskulárnej nekrózy. Ak sa po liečbe objaví nová alebo zhoršujúca sa bolesť v oblasti bedra či slabín, pacient by mal kontaktovať lekára.
Ako znížiť riziko
Nie každej zlomenine sa dá zabrániť, riziko však možno znížiť. Oplatí sa poradiť s lekárom o vyšetrení na osteoporózu a dodržiavať odporúčanú liečbu pri zníženej hustote kostí. Pomáha pravidelný pohyb posilňujúci svaly a zlepšujúci rovnováhu. Doma je vhodné odstrániť riziká, ktoré môžu viesť k pádu – voľne položené koberce, nedostatočné osvetlenie či predmety na podlahe.
