Mikuláš Černák: Príbeh o spravodlivosti alebo len ďalší bahno v systéme?
Oslavy a kritika vo verejnej debate sa stupňujú, keď sa opäť objavila téma možného podmienečného prepustenia Mikuláša Černáka, niekdajšieho kráľa mafie, ktorý si odpykáva doživotný trest. Ale je to ozaj zaslúžený krok, alebo je to len urážka pamiatky nevinných obetí, ktorých životy zničil?
Uvažovanie herca Ondríka
Milan Ondrík, filmový stvárňovateľ Černáka, mal biedny údel, keď musel preniknúť do psychológie postavy, ktorá si na svojich rukách nosí krv nevinných. Vy, naivní diváci, ste si možno mysleli, že jeho názory sú objektívne a kritické, lenže, hádajte čo? On nemá reálne právo súdiť.
„Nech súdi Boh, obete a pozostalí,” hovorí Ondrík a demonstratívne sa snaží odsuňovať na vedľajšiu koľaj svoj vlastný názor. Práve ten názor je to, čo je potrebné, aby sa ozval, nie jeho tichý plač nad zloženými sudcovskými rukami.
Preverovanie spravodlivosti
Černákovo prevzatie zodpovednosti za svoje minulé činy je ako prázdna prísaha vo vzduchu – bez zmyslu a naplnenia. Ak systém nevie nájsť spravodlivých sudcov, je tu presne to, čo Ondrík naznačuje: veď existujú aj vagabundi na slobode, ktorí naďalej znásilňujú náš právny poriadok, no skutočne sa zaoberáme Černákom?
Odkaz pre občanov
Otázkou zostáva: je spoločnosť pripravená na zmenu a ochotu súhlasiť s odlišným pohľadom na spravodlivosť? Umiestnenie Černáka na dno hierarchie nebezpečnosti sa možno ukáže ako falošná ilúzia, s ktorou máme dočinenia. Postavme sa čelom k faktom a neodvracajme sa pred zjavnou anomiou, ktorú máme vo svojom okolí.
A tak, stačí, že sa opýtame: Kto vlastne by mal byť zatvorený a na akých základoch si vytvárame definície dobra a zla? Rozhodne musíme byť tvrdí a nároční voči našim vlastníkom nespravodlivosti! Nezabúdajme, že spravodlivosť nie je hra, ale záväzok voči tým, ktorí sa už nemôžu brániť.
