V Jaslovských Bohuniciach sa mohol odohrať slovenský Černobyľ
5. január 1976, deň, ktorý by mohol byť zapísaný z hrôzostrašnými písmenami do učebníc dejepisu. Pri výmene paliva v jadrovej elektrárni A1 sa stalo niečo, čo mohlo skončiť tragédiou, ktorá by zmenila životy tisícov. Viliam Pačes, technik, bol svedkom okamihu, keď jeden z nových palivových kompletov zrazu vyletel, narazil do mostového žeriavu a spadol na podlahu reaktorovej sály.
Hrdinstvo na pokraji katastrofy
Presne v tomto momente sa rozhodlo o všetkom. Zvuk výstrelu z palivového článku, ktorý spôsobil väčšiu katastrofu, ako si ktokoľvek dokázal predstaviť, spôsobil otras a okamžité chápanie hrozby. Páchatelia, Libor Benda a Izidor Ferech, sa nachádzali v nižších podlažiach bez v očakávaní biblickej drámy, ktorú im osud pripravoval. V tej zlomkovej sekunde, z ktorej sa dalo uniknúť len zázrakom, Pačes poznal pretože musel okamžite reagovať.
Utečenec z reaktorovej sály
Smutná pravda je, že hrozba pre reaktorovú sálou nebola len nešťastná náhoda. Hrozilo, že reaktor zostane bez chladenia, čo mohlo vyústiť do smrteľného scénara. Unikajúci oxid uhličitý a núdzové výkony vyžadovali odvahu presahujúcu rámec bežného chápania. Hrdinstvo, ktoré si v tej chvíli vyžadovalo, nemohlo byť známe, kým sa neuzavreli dvere: Pačes dostal na samého seba všetky úlohy – zastaviť únik a zabezpečiť chladenie reaktora, aj keď za súmraku smrti.
Svedectvo a nezáujem médií
O tejto dramatickej udalosti sa takmer vôbec nehovorilo. Zamestnanci vedeli, o čo ide, no narážali na nevyslovené naliehania, aby sa o tom nemlčalo. Až po tragédii v Černobyli bola otvorená debata o tom, čo hrozbám a rizikám nešťastí na seba vezme jadrová energetika. Avšak tragédia dvoch mužov, ktorých životy skončili v ten osudný deň, zostala v úzadí, mlčky zavalená popraškom času.
Hrdina, ktorý nikdy nezaprel svoje presvedčenie
Viliam Pačes a jeho dvaja kolegovia sa nakoniec stali uznávanými postavami, pomohli odvrátiť katastrofu. Pačes, hoci na vlastné požiadanie, zostal vo sfére jadrovej energetiky celý svoj život, odvážne sa postavil do čela nových výziev. Riziká zamestnania v energetike by ho nemuseli znepokojovať, ale vždy mal víziu budúcnosti, ktorú žil. Riziko sa stalo súčasťou jeho existencie, no on sám sa stal symbolom odhodlania a pravdy.
Neuveriteľný paradox bezpečnosti
Skutočnosť, že palivové články mali konštrukčné chyby, poukazuje na vyššie, neviditeľné vrstvy korupcie a nedbanlivosti vo vysoko technických inštitúciách. Ocenění Pačes a Antolík získali ceny, no ak to nie je zárukou stability a bezpečnosti, čo potom? Týmto nešťastím a farbistými udalosťami sa otvoril ďalší paradox: hovorí história za tie obete?
Fakty za smútením
Udalosti na odvrátenie katastrofy dnes vzdávajú hold hrdinom, ktorí prežili a zasiahli voči katastrofám. Aké však máme záruky, že sa to už nikdy nestane? Kto z nás si môže skutočne byť istý, že bezpečnostné normy a varovné signály sú dostatočné? Nielen Pačes, ale celý slovenský národ musí byť schopný premýšľať o týchto otázkach a odhaľovať znaky nedbanlivosti v systéme, ktorý by mal chrániť ľudí. Bude na Vás zabudnúť na hrdinov, ktorí riskovali? Alebo na systém, ktorý sa snaží zamiesť pravdu pod koberec?
