Útoky Ruska na Ukrajinu pokračujú aj v ťažkých zimných podmienkach
V noci na 3. februára 2026, Rusko opäť spustilo rozsiahly útok na Ukrajinu, pričom na krajinu zaútočilo s dramatickým množstvom 450 dronov a viac ako 60 balistickými raketami. Primárnym cieľom týchto útokov boli energetické zariadenia a obytné domy, čo vyústilo do masívnych výpadkov vykurovania v mrazivých podmienkach, pričom teploty klesli až na –25 °C.
Generálny tajomník NATO, Mark Rutte, vyjadril obavy, že ruské útoky, ktoré sa zintenzívnili počas rokovaní o mieri, nenasvedčujú tomu, že Moskva má vážny záujem o dosiahnutie pokoja. Rutte sa zároveň pripojil k prezidentovi Ukrajiny, Volodymyrovi Zelenskému, v kritike ruského využívania chladného počasia na terorizovanie civilného obyvateľstva.
Vojenské a humanitárne dôsledky útokov
Ukrajinský minister energetiky, Denys Šmyhaľ, označil tieto útoky za „zimnú genocídu“, pričom zdôraznil, že Rusi cielene zaútočili na civilné objekty, vrátane zariadení, ktoré zabezpečujú teplo pre domácnosti. Počet obyvateľov bez vykurovania sa vyšplhal do státisícov, čím sa mnohé rodiny, vrátane detí, ocitli v neúnosných podmienkach počas najchladnejšej zimy.
Ruské ministerstvo tvrdilo, že ciele útokov súviseli s vojensko-priemyselným komplexom, avšak ukrajinská strana dôrazne odmieta tieto tvrdenia, usudzujúc, že útoky sú zamerané výhradne na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru.
Dôsledky na medzinárodnú politiku
Rutte varoval, že bezprostredná reakcia NATO a Západu na ruskú agresiu je nevyhnutná. Zelený plán na dodanie protivzdušnej obrany Ukrajine sa stal prioritou, pričom členovia NATO sú vyzvaní, aby posilnili svoju podporu a poskytnú Ukrajine potrebnú výstroj.
Na pozadí týchto vojenských akcií sa zintenzívnili aj diplomatické snaženia, vrátane plánovania globálnej konferencie o obnove Ukrajiny, na ktorej má dohladnúť Poľsko. Návrhy na vojenskú intervenciu Západu v prípade porušenia akýchkoľvek budúcich mierových dohôd sa taktiež dostávajú na stôl.
Krízová situácia vo vzťahu k jadrovým zbraniam
Ruský námestník ministra zahraničných vecí, Sergej Rjabkov, varoval, že ak nebude medzi USA a Ruskom uzavretá nová zmluva o jadrových zbraniach, svet sa môže ocitnúť v extrémne nebezpečnej situácii bez obmedzení vo vývoji jadrového arzenálu. Dôsledky ukončenia zmluvy New START by mohli vyvolať nové preteky v zbrojení a narušiť globálnu stabilitu.
Situácia na Ukrajine sa zdá byť aj naďalej napätá s možnosťou ďalších útokov, zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo s napätím sleduje vývoj v regióne a posilňuje svoju podporu obranyschopnosti Ukrajiny.
