Umění a jeho hodnota: Případ Austrálie a Irska
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa austrálsky novinár Donald Horne vo svojej knihe „Šťastná krajina” vyjadril o Austrálčanoch ako o „filištíncoch”, čo naznačuje istý odpor k umeniu a kultúrnym prejavom. I keď sa niektorí kritici snažia oponovať ich vnímaniu a tvrdia, že situácia sa od tej doby zmenila, sám som skeptický voči tomuto optimalizmu. V mnohých ohľadoch, vrátane vzťahu k umeniu, mi pripadá, že sa skôr zhoršuje.
V nedávno uverejnenom článku v austrálskej mutácii denníka The Guardian popisuje skúsený výtvarník a aktivista Ben Quilty hlboké znepokojenie nad ľahostajnosťou svojich krajčanov k umeniu, ktorých označuje za „zbabelých boháčov”. Títo boháči, podľa Quiltyho, radšej investujú svoje prostriedky do dočasných a povrchných radostí, ako sú športové podujatia, namiesto toho, aby podporili hodnoty a úsilie umeleckej komunity.
Novinárka Caitlin Cassidy vo svojom článku z 9. februára 2026 analyzuje štátne financovanie humanitných vied na austrálskych univerzitách. Zistenia naznačujú, že študenti, ktorí sa chcú venovať umeleckým alebo humanitným smerom, musia čeliť podstatne vyšším nákladom na školné v porovnaní s technickými odbormi. Tento stav je, podľa jej slov, výsledkom politiky bývalej vlády pod vedením Scotta Morrisona, ktorá sa, hoci sa verejne hlásil ku kresťanským hodnotám, vôbec nezaujímala o kultúru a umeleckú sféru.
Žiaľ, nová laboristická administratíva pod vedením Anthonyho Albaneseho sa tiež dopustila chyby, keď neprijala žiadne opatrenia na zmiernenie týchto platoch a nespolieha sa na to, že podporovanie duchovného rozvoja nie je menej dôležité než technické a ekonomické oblasti. Existuje totiž mylná predstava, že umelci prispievajú len k prácam bezprostredne prospešným spoločnosti, pričom zabúdame na širšie dopady kultúrnych hodnôt na ekonomiku a spoločnosť.
Na druhej strane, írska vláda v posledných rokoch preukázala proaktívny prístup k podpore umelcov. V rámci trojročného pilotného projektu s názvom Základný príjem pre umelcov, ktorý bol uvedený do praxe v roku 2022, im poskytla mesačný príjem vo výške 1 300 eur. Táto suma má zabezpečiť umelcom dignifikovaný život a zbaviť ich existenčných obáv, čo má za následok výrazný nárast ich produktivity.
Podpora umelcov v Írsku nejakým spôsobom obohatila národnú identitu a dokázala aj ekonomickú efektivitu umeleckej činnosti. Každé euro investované do projektu totiž vygenerovalo hospodársku hodnotu takmer 1,5 eura. Umelci tak mohli investovať do materiálov a prenájmu ateliérov, čím opäť podporili miestnu ekonomiku.
Porovnanie Austrálie a Írska v kontexte umeleckej podpory nám ukazuje, aké dôležité je investovať do kultúry a umenia. Zatiaľ čo Austrália čelí prehlbujúcej sa kríze v oblasti umeleckej tvorby a jej financovania, Írsko demonštruje, ako správna politika môže nielen obohatiť kultúru, ale aj posilniť ekonomiku a duchovnú pohodu spoločnosti.
