Upozornenie neurochirurga: Dlhodobé užívanie bežných liekov môže poškodiť mozog
Neurochirurg Jay Jagannathan upozorňuje verejnosť na potenciálne riziká spojené s užívaním bežných liekov, ktoré majú dlhodobý vplyv na zdravie mozgu. Vo svojom príspevku na sociálnych sieťach vyjadril obavy, že mnohí pacienti si neuvedomujú, aké následky môže mať nesprávne alebo neoznámené užívanie liekov, predovšetkým u starších ľudí. Hlavným problémom sú lieky, ktoré sú často predpísané na úzkosť, bolesť či iné zdravotné ťažkosti.
Potenciálne riziká liekov a ich vplyv na demenciu
Odborné štúdie v poslednom čase naznačujú, že niektoré skupiny liekov môžu pri ich dlhodobom užívaní narušiť normálne fungovanie mozgu. Medzi najproblematickejšie patria benzodiazepíny, ktoré slúžia na liečbu úzkosti a spánkových porúch; ich trvalé užívanie môže ovplyvniť pamäť a zhoršiť mentálne funkcie. Neurochirurg varuje, že tieto lieky môžu spôsobiť aj závislosť, čo je obzvlášť nebezpečné pre starších pacientov.
Riziko nielenže zahŕňa zhoršenie pamäti, ale aj pomalejšie spracovanie informácií (tzv. „brain fog”) a zvýšenú pravdepodobnosť pádov.
Anticholinergné lieky a ich nebezpečenstvo
Ďalším typom nebezpečných liekov sú anticholinergné prostriedky, ktoré sa bežne používajú na liečbu alergií. Blokujú dôležitú látku v mozgu – acetylcholín, ktorá je kľúčová pre učenie a pamäť. Dlhodobé užívanie týchto liekov môže viesť k zjavnej zmätenosti a dokonca k vyššiemu riziku vzniku demencie.
Opioidy a ich dopad na neurologické zdravie
Takisto silné analgetiká zo skupiny opioidov, ak sú užívané chronicky, môžu nepriaznivo ovplyvniť schopnosť sústrediť sa a robiť rozhodnutia. Existujú dokonca prípady pacientov, ktorí počas chemoterapie zaznamenali výrazné zhoršenie pamäti a koncentrácie — tento stav je vážne označovaný ako „chemomozog”.
Pravidelná kontrola a informovanosť
Odborníci upozorňujú, že je veľmi dôležité čítať príbalové informácie liekov a zabezpečiť, aby sa užívanie liekov malo pod kontrolou lekára. Zdravie mozgu je dôležité a zaslúži si náležitú pozornosť, rovnako ako ostatné časti tela.
Demencia: Všeobecný prehľad a príznaky
Demencia je komplexný súbor ochorení, ktorých následkom je postupné zhoršovanie pamäti a schopností potrebných na vykonávanie bežných činností. V súčasnosti je medzi dennou populáciou najčastejšou formou Alzheimerova choroba, ktorá sa podieľa na príbuznosti až 70 % všetkých demencií. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo v roku 2021 na celom svete diagnostikovaných približne 57 miliónov prípadov demencie, pričom každý rok pribúda takmer 10 miliónov nových pacientov.
Rizikové faktory a prvé príznaky demencie
Rizikové faktory, ktoré prispievajú k rozvoju demencie, zahŕňajú pokročilý vek, vysoký krvný tlak, cukrovku, obezitu a zdravé životné návyky vrátane vyváženej stravy a fyzickej aktivity. Prvými príznakmi demencie býva zabúdanie na posledné udalosti, zmätenosť, problémy pri rozhodovaní alebo pri hľadaní správnych slov a vzrastajúca úzkosť či podráždenosť. Demencia sa nielenže týka postihnutých jedincov, ale má aj výrazný dopad na ich rodiny a opatrovateľov.
