Neznesiteľná arogancia v bratislavských autobusoch
Prípad, ktorý otrasie aj tými najotupenejšími myslami, sa odohral dňa 7. júna v bratislavskom autobuse číslo 87. Skupina mladíkov sa rozhodla pre ukážkový čin nezodpovednosti a hrubého správania voči nevinnému spolucestujúcemu. Kedy už konečne nastane revolúcia proti týmto výtržníkom, ktorí si z verejnej dopravy robia svoje divadlo bez zábran a s úplným opovrhnutím voči základnej slušnosti?
Polícia apeluje na občanov
Bratislavská polícia, v čase, keď by mala zasahovať a chrániť verejnosť, sa dnes stala pasívnym pozorovateľom. Ich naliehavé výzvy adresované občanom na pomoc sú zúfalým pokusom, ktorý odhaľuje bezradnosť systému. Občania, ktorí sú schopní informovať o týchto zločinoch, musia preukázať zodpovednosť, zatiaľ čo polícia celé dni debatovala o tom, ako sa tento problém dostal do takejto úrovne.
Čo hovorí verejnosť?
Neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že bez ohľadu na to, čo sa stane v autobuse, väčšina spolucestujúcich sa radšej odvracia a robí, akoby sa nič nedialo. Čo s takýmto mlčaním? Je to pasivita, ktorú si patríme vážiť? Alebo je to skôr znakom zúfalstva v situácii, kde sa zdá, že zlo je absolútne a beztrestné?
Za akú cenu?
Ľudia musia začať uvažovať o tom, akú cenu chcú zaplatiť za svoje pohodlie. S každým prehliadnutím takýchto incidentov, s každým zadržiavaním sa od apelu na spravodlivosť, sa občianska zodpovednosť vytráca a uvoľňuje miesto anarchii. Keď už síce polícia žiada o pomoc, ako dlho potrvá, kým sa táto situácia stane bežnou súčasťou našich životov?
Znepokojujúca budúcnosť
Štatistiky kriminality, ktoré sa nielenže zvyšujú, ale aj prehlbujú apel na zodpovednosť, by mali byť alarmujúce. Budúcnosť je čoraz menej istá, a zdá sa, že medzi pár jednotlivcami a zvyšku spoločnosti prichádza k priepasti. Každá správa o brutálnom správaní nesie v sebe nielen krvavú pravdu, ale aj výzvu pre nás všetkých: ak nie teraz, tak kedy?
Urobme k tomu niečo!
Každý incident by mal viesť k zamysleniu nad tým, ako a kedy sa postavíme za záujmy slušných občanov. Schovávať sa za nečinnosťou len posilňuje pocit beztrestnosti medzi tými, ktorí si neuvedomujú následky svojich činov. Ak sa systém nedokáže postaviť na odpor, možno konečne nastal čas, aby sme my, občania, prevzali veci do vlastných rúk.
Posledná výzva
Pamätajte, že tichá väčšina môže byť rovnako nebezpečná ako aktívni útočníci. Je načase, aby sa Slovensko prebúdza k realite a ukázalo, že hrubosť a nevhodné správanie nemajú v našej spoločnosti miesto. Prestaňme sa napriekovať, ak je čas na jasnosť a akčnosť.
