Rozprávkový furore: Kto naozaj zabáva divákov?
Nová česká rozprávka Záhada strašidelného zámku sa po vlaňajšej fiasku „huhňady” ocitla opäť pod drobnohľadom. Kým slovenská produkcia Čáry-máry sa pokúša osloviť divákov s podpriemernými hodnoteniami, česká voľba, zdá sa, zostáva na hrane sklamania. V rebríčku diváckeho hodnotenia na filmovom portáli csfd aj naďalej víťazí, avšak iba s priemernými číslami. Prečo je teda tak ťažké pre slovenské a české rozprávky uchvátiť diváka?
Herci a ich úlohy: Kde je čaro?
Katarína Sedláková ako princezná Sofie Anna Švehlíková a princ Oskar Hes sú v hlavnej úlohe tohto rozprávkového vírusu, spoločne s ministrom Jiřím Mádlem a jeho kolegyňou Janou Plodkovou. Otázky sa však objavujú nielen nad výkonnosťou, ale aj nad vhodnosťou týchto obsadení. Zdá sa, že nielen partneri na plátne, ale aj samotní diváci si začínajú klásť otázku: stoja herci za týmto filmom, alebo sú len strohými figúrkami v trasovom balóne bez emocionálneho náboja?
Slovenská versus česká produkcia: Kto má navrch?
Kto má vlastne lepšiu produkciu? Minulý rok vládla slovenská rozprávka, no tento rok sa zdá, že sa slovenský film bojuje s mídovými tieňmi. Záhada strašidelného zámku síce má nieto minulosť, ale zda sa, že réžia a scenár ju potiahli k zemi. Diváci, ktorí sa snažili prepnúť medzi Čáry-máry a českým klasickým fantazijným svetom, postupne zistili, že sledovanie oboch snímok môže byť skôr trest než voľná zábava.
Humor, kde si?
Veru, humor v rozprávkach sa zdá byť podobne upravený ako zmiznuté služobníctvo kráľa. Kombinácia humoru a zápletky nemá premyslenosť a určite omrzelosť divákov. Je iróniou, že vo svete kráľov a princezien chýba pravý smiech. V miestach, kde by sa zdalo, že príde vtip, sa divák skôr zamýšľa nad tým, prečo vlastne pozerá tento nevhodne zložený a predovšetkým nezábavný produkt.
Divácke reakcie: Citeľná frustrácia
Divácky hnev je cítiť už z dvoran a diskusií. Komentáre jasne ukazujú na vnútorný rozpor: „Ach, to je patok!” alebo „Pri tom to snáď nemyslia vážne!” Tí, ktorí si aj tak chcú dať šancu českým rozprávkam, narazia na šablónovitosť a povrchnosť, čo narazí na ich očakávania. Hlavným posolstvom sa zdá byť – aký to má zmysel, ak výsledok neuspokojí?
Budúcnosť rozprávok: Nádej alebo sklamanie?
Aj keď je ligotajúce čaro rozprávok niekde na obzore, je otázne, či má čo ponúknuť pre súčasný vkus divákov. Kde sa skrylo skutočné kúzlo a nápady? Hranice sú opäť stanovené — ostane len dúfať, že sa úspech a zábava nevytratili v labyrinte surových kalkulácií a mediálneho šumu. Môže naozaj niekto roztiahnuť karosériu bláznivej imaginácie a navodiť novú éru kvalitnej rozprávkovej produkcie?
