Ako divadelná hra o slovenskej histórii vznikla z osobných skúseností a letargie
Divadlo Astorka Korzo ’90 prináša do svojho repertoáru novú hru od Pavla Weissa, nazvanú „Bolo nás jedenásť”. Táto hra je adaptáciou jeho literárneho diela „2 500 týždňov”, ktoré zachytáva osudy obyvateľov mesta Topoľčany a reflektuje dramatické zmeny v slovenskej histórii od čias Slovenského štátu po súčasnosť. Weiss, autor s hlbokým ponorom do histórie, sa rozhoduje, ako túto obsiahlu tému preniesť na javisko.
Pavol Weiss uvádza, že už pred vyjdením knihy zúžil svoj text z pôvodných 730 strán a podrobil ho ďalším úpravám. Hlavným cieľom bolo udržať dynamiku a zaujímavé témy, ktoré by zaujali čitateľa a diváka. Jeho dielo spracováva množstvo historických dokumentov a výpovedí zo života ľudí, pričom prepis komplikuje snaha preniesť obrovské množstvo informácií do jednej dramatickej štruktúry.
Futbal ako metafora pre každodenné tragédie
V diele „Bolo nás jedenásť” sa Weiss zameriava na futbalové mužstvo ako na zrkadlo spoločnosti, kde nachádzame pestrú škálu postáv – od vzdelancov až po prostých ľudí. Tento koncept umožňuje dramatické vyobrazenie rôznych osobných tragédií a histórií, čím sa otvára široké pole pre diskusiu a rozšírenie týchto tém. Každý hráč vo futbalovom tíme symbolizuje niečo unikátne, čím sa hrajú na pozadí významných historických momentov 20. storočia.
Osobný a historický kontext prepojil autor v dramatickom texte
Weiss sa rozhodol do svojho príbehu vtiahnuť aj osobné vzťahy so svojich rodinou. Jeho otec, ktorý bojoval v Prvom československom armádnom zbore a prišiel o ruku, sa stal akousi múzou pre jeho písanie. Weiss priznáva, že hoci sa snažil isté histórie spracovať rešpektujúc skutočné osudy, niektoré prvky si prispôsobil, aby obohatil naratív.
Práca na dramatickej adaptácii bola dlhým procesom
Práca na dramatickej verzii trvala viac ako rok a pol, počas ktorého Weiss reagoval na pripomienky režiséra Ondreja Spišáka. Spoločne prešli celým textom s cieľom zintenzívniť emocionálne prepojenia medzi postavami. „Objavil som pritom nové aspekty v príbehu aj k postavám, čo ma inšpirovalo k radikálnym zmenám,” hovorí Weiss. Výsledkom ich spolupráce je dielo, ktoré je nielen významné z pohľadu histórie, ale aj dramaticky podmanivé.
Záver: Hra ako lebka sériových tragédií Slovenska
Weissova „Bolo nás jedenásť” zobrazuje širokú škálu individuálnych i kolektívnych tragédií, čím sa stáva dôležitým príspevkom do diskusie o slovenskej minulosti. S hrdinami, ktorí zápasia s realitou, sa najlepšie odráža výnimočnosť ľudských osudov v kontexte zmien, dôsledkov a výziev, ktorým čelila slovenská spoločnosť v priebehu 20. storočia.
Kritici už teraz reagujú na dielo s nadšením, pričom divadelné predstavenie si nachádza miesto medzi významnými kultúrnymi udalosťami, pričom skúmaním historických a osobných tém otvára priestor pre hlboké zamyslenie o identite a dedičstve nášho národa.
