Rusko čakalo, že Trump prinúti Ukrajinu ustúpiť. Kremeľ priznáva neúspech, do hry vstupuje Európa
Rusko očakávalo, že americký prezident Donald Trump dokáže prinútiť Ukrajinu, aby pristúpila na podmienky Moskvy. Tento predpoklad sa však nenaplnil, priznal poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov. Kremeľ preto začína otvorene hovoriť o potrebe rokovať nielen s Kyjevom a Washingtonom, ale aj s európskymi krajinami. Ukrajina sa medzitým usiluje urýchliť ďalšie kolo mierových rozhovorov, keďže ju tlačí čas pre pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru pred príchodom zimy.
Moskva očakávala ústupky Kyjeva
Moskva pôvodne predpokladala, že Spojené štáty využijú svoj vplyv na ukrajinské vedenie a presadia ústupky, ktoré by Kyjev za iných okolností odmietol. S takýmto očakávaním Kremeľ pristupoval aj k minuloročnému stretnutiu Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške.
„Po Anchorage sa zdalo, že americká administratíva bude schopná Kyjevu niečo nadiktovať a prinútiť ho, aby sa podriadil. Zatiaľ to však celkom nevyšlo,“ vyhlásil Ušakov. Podľa jeho slov sa ukázalo, že samotné rokovania s Ukrajinou a Spojenými štátmi nemusia stačiť na dosiahnutie dohody. „Nestačí totiž hovoriť iba s Kyjevom. Musíme hovoriť s celou Európou, ktorá Kyjev plne podporuje,“ dodal.
Kyjev chce rokovať skôr, Moskva zatiaľ nesúhlasí
Ďalšie kolo trojstranných rokovaní medzi Ukrajinou, Spojenými štátmi a Ruskom by sa malo uskutočniť približne 10. novembra, pravdepodobne v Abú Zabí alebo vo Švajčiarsku. Kyjev sa spolu s Washingtonom pokúša presvedčiť Moskvu, aby sa rozhovory začali najmenej o týždeň skôr, pričom argumentuje zhoršujúcou sa situáciou v krajine.
„V decembri bude každý týždeň náročný. Keď nemáte elektrinu, vodu ani kúrenie, záleží na každom dni,“ povedal zdroj z okolia prezidenta Volodymyra Zelenského. Rusko od začiatku vykurovacej sezóny zintenzívnilo údery na ukrajinské energetické zariadenia, ktoré podľa ukrajinských predstaviteľov majú podkopať odhodlanie civilného obyvateľstva vzdorovať agresii. Moskva zatiaľ s posunutím termínu rokovaní nesúhlasila.
Ušakov potvrdil pripravenosť Ruska obnoviť trojstranné rozhovory po 4. novembri, súčasne však upozornil, že od prvého stretnutia nemožno očakávať zásadný prelom. Podobne situáciu hodnotia aj ukrajinskí predstavitelia, podľa ktorých bude na dosiahnutie dohody potrebných najmenej niekoľko rokovacích kôl.
Európa chce miesto pri rokovacom stole
Ukrajina presadzuje, aby zástupcovia európskych krajín boli prítomní už na prvom stretnutí. Ušakovove slová naznačujú, že aj Moskva si uvedomuje význam európskej podpory Kyjeva. Zatiaľ však nie je jasné, v akej podobe by sa Európania mohli do rozhovorov zapojiť.
Problémom je predovšetkým chýbajúci spoločný európsky vyjednávač s dostatočnými právomocami. „Problém Európanov spočíva v tom, že nemajú určeného žiadneho osobitného zástupcu, čo znamená, že takíto vyslanci môžu iba prijímať signály a nemajú mandát na to, aby o niečom rozhodovali,“ uviedol jeden zo zdrojov. Európske štáty preto zvažujú vyslanie vlastného predstaviteľa, pričom medzi piatich možných kandidátov patrí aj český prezident Petr Pavel.
Napätie medzi Trumpom a Zelenským komplikuje rokovania
Prípravy na nové diplomatické stretnutie sprevádza napätie vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou. Trump kritizuje Zelenského za ukrajinské útoky na ruské rafinérie, ktorým pripisuje podiel na raste cien ropy. Ukrajinský prezident jeho výhrady odmieta a tvrdí, že zdražovanie súvisí s americkou vojnou proti Iránu.
Kyjev zároveň upozornil na problémy so získavaním amerických spravodajských informácií o pripravovaných ruských útokoch a na obmedzenia fungovania satelitného systému Starlink. Ukrajinskí predstavitelia tieto komplikácie dávajú do súvislosti s aktuálnym politickým sporom s Washingtonom, americká strana však pochybenie odmieta. Obavy v európskych metropolách vyvoláva aj zbližovanie Trumpa s Putinom, ktorého súčasťou sa stala dohoda o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh.
Zelenskyj odmieta neutralitu aj oslabenie armády
Napriek snahe urýchliť diplomatické rozhovory Kyjev zdôrazňuje, že niektoré požiadavky Moskvy zostávajú neprijateľné. Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina nebude na prípadných rokovaniach súhlasiť s obmedzením veľkosti svojich ozbrojených síl ani s povojnovou neutralitou. Takéto podmienky by podľa neho znamenali zásadný zásah do spôsobu, akým by si krajina po skončení vojny zabezpečovala vlastnú obranu.
