Ministri členských štátov EÚ sa nezhodli na sankciách voči Rusku
Na rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa dnes nezdoarilo dosiahnuť konsenzus ohľadom 20. balíka sankcií voči Rusku. Maďarsko a Slovensko rozhodli o svojom nesúhlasnom postoji, pričom tento krok vzbudil prekvapenie medzi ostatnými členmi. Kaja Kallasová, predsedníčka diplomacie EÚ, označila tento vývoj za sklamanie, najmä pred blížiacim sa výročím vypuknutia konfliktu na Ukrajine.
Reakcie a argumenty krajín
Kallasová zdôraznila, že EÚ nezamýšľa tolerovať zneužívanie diplomatickej moci, pričom avizovala, že bude obmedzený počet zamestnancov ruskej diplomatickej misie pri EÚ na 40 pracovníkov. Dodala, že je neprijateľné, aby sa sankčný balík, ktorý má vplyv na šírenie ruskej agresie, dostal do rozporu s mierovými rokovaniami medzi Ukrajinou a Ruskom.
Juraj Blanár, slovenský minister zahraničia, uviedol, že viacero krajín vyslovilo výhrady, najmä k obmedzeniam týkajúcim sa služieb pre tzv. tieňové flotily, ktoré sa používajú na prepravu energetických zdrojov. Slovenská strana bola znepokojená, že prijímanie nových sankcií by mohlo narušiť už prebiehajúce mierové rokovania.
Postoj Maďarska a dôsledky zastavenia dodávok
Péter Szijjártó, maďarský minister zahraničia, oznámil, že jeho krajina bude na zasadnutí Rady EÚ blokovať prijatie 20. sankčného balíka, pokiaľ Ukrajina neobnoví tranzit ropy cez ropovod Družba. Od 27. januára 2026 neprúdi ruská ropa na Slovensko ani do Maďarska, a to v dôsledku útoku na zariadenie ropovodu na území Ukrajiny. Týmto spôsobom vznikajú nové napätia vo vzťahoch medzi susednými krajinami a Ukrajinou, ktorá je v súčasnosti znepokojená nedostatočnou komunikáciou zo strany slovenských a maďarských predstaviteľov.
Budúcnosť sankcií v EÚ
Nový sankčný balík bol predstavený Ursulou von der Leyenovou a zameriava sa na oblasti ako energetika a finančné služby. Plánovaným termínom na prijatie sankcií bol 24. február, kedy prechádza štvrté výročie začiatku ruskej invazívnej vojny na Ukrajine. Avšak EÚ zatiaľ nemá dostatočnú podporu od všetkých 27 členských krajín, čo ukazuje na súčasný stav rozporov a napätia, ktorý môže mať dlhodobé dôsledky pre jednotu a orientáciu únie v rámci bezpečnostnej politiky voči Rusku.
